Vravieva sa, že pobyt v prírode má pozitívny vplyv na duševné zdravie človeka. Zelená farba údajne upokojuje a šum lesa, spev vtákov a voňa kvetov zaručene potešia zmysly. Na druhe strane nikdy neviete, čo číha v tmavej hore a aké dravce vychádzajú po zotmení, nehovoriac o ľuďoch, ktorí si rozložili stan neďaleko toho vášho a vôbec ich nepoznáte. Príroda i ľudia sú nevyspytateľní a svoje bezpečie netreba brať na ľahkú váhu. Tentokrát máme pre vás 7 zážitkov z turistiky, ktoré naháňajú hrôzu. Po ich prečítaní sa lesu najbližších pár týždňov určite vyhnete a na stanovanie ani len nepomyslíte.
1. Kamarát z detstva objavil mŕtvolu.
Keď mal kamarát z detstva 13 rokov, so spolužiakom sa počas výletu zatúľal hlbšie do lesa. Pri potuľakách v ňom objavili mŕtvolu. Samozrejme, začalo sa vyšetrovanie a chceli ich predvolať na súd ako svedkov, no nakoniec z toho vzišlo.
2. Mali sme pocit, že nás niekto sleduje.
Moja rodina vlastnila pozemok v Colorade. Vždy keď sme tam stanovali, mali sme pocit, že nás niekto sleduje. Brat dokonca raz v noci počul okolo svojho stanu kroky. So snúbenicou sa tak zľakli, že si uprostred noci zbalili všetky veci a odišli domov. O niekoľko týždňov sme tam chceli opäť stanovať. Po príchode sme však na starej drevenej kôlni, ktorá stála na našom pozemku, objavili priklincované potkanie chvosty. Pozemok sme nakoniec pred pár rokmi predali.
3. Pokojnú noc preťal ženský výkrik.
Keď som bol malý, rodičia ma zobrali kempovať do Apalačských vrchov vo Virginii. Pokojnú noc však odrazu preťal ženský výkrik. Znelo to, akoby ju práve niekto zamordoval. Takmer som sa pocikal od strachu.
4. Počas túry sme naďabili na kosti.
So synmi sme sa vydali na túru do veľmi odľahlej časti Idaha. Prešli sme asi tri kilometre, keď sme odrazu naďabili na dokonalý kruh zo zvieracích kostí. V tomto kruhu sa nachádzal ešte jeden menší kruh z kostí a v jeho strede ležala jelenia lebka. Všetkým nám vtedy prebehol mráz po chrbte.
5. Niečo potichu obchádzalo náš stan.
S tatkom sme boli na výlete v Yosemitskom národnom parku. Po túre sme si našli miesto v údolí, kde sme si rozložili stan. Uprostred noci sme sa však zobudili na zvuk kopýt. Vedľa nášho stanu sa prehnalo jelenie stádo. Les sa následne ponoril do hrobového ticha. Chodievam kempovať už od malička, no v živote som nepočul také hlboké ticho. Ani lístok sa nepohol. Okamžite som sa roztriasol, nevedel som sa nadýchnuť, srdce mi bilo ako o život a po chrbte mi prebehol mráz. Bol som na smrť vystrašený. Odrazu sa zvonka ozvali opatrné kroky. Niečo potichu obchádzalo stan. Mal som pocit, že to niečo ho skúma. Trvalo to večne, no napokon kdesi praskol konár a kroky utíchli.
6. „Na vašom mieste by som odtiaľto vypadol.“
S priateľom sme dorazili do kempu vo Val Verde okolo tretej poobede. Priateľ je černoch, síce nechcem predbiehať, ale súvisí to s príbehom. Okrem nás a jednej rodinu tam nebolo ani nohy. Okolo siedmej večer však dorazilo v autách asi 30 ľudí. Boli pekne hluční a aj trochu agresívni. Založili si vatru. Potom sme si všimli, že sú to všetko muži. Belosi. Holohlaví. Prestávalo sa nám to páčiť. Jeden z mladších mužov sa pri nás pristavil, ponúkol nám pivo ako ospravedľnenie za hluk. Bol už na odchode, keď sa zrazu otočil naspäť k nám a zašepkal: „Na vašom mieste by som sa odtiaľto pratal. Hlavne ak by som bol černoch.“ Nakoniec vysvetlo, že to boli členovia Árijského bratstva. Okamžite sme odtiaľ zmizli.
7. Večer sme v diaľke počuli medveďa.
S bratom sme kempovali v horách. Prvá noc prebehla úplne bez problémov, druhá už taká pokojná nebola. Večer sme v diaľke počuli medveďa. Nerobili sme si z toho ťažkú hlavu, bol naozaj veľmi ďaleko. No ako náhle sa úplne zotmelo, zistili sme, že medveď sa k nám za ten čas oveľa viac priblížil. Snažili sme sa ho odplašiť, robili sme hluk, hádzali kamene, no márne. Odrazu sa ozvali ďalšie medvede. Boli aspoň tri. Okamžite sme sa zbalili a čo najrýchlejšie odtiaľ vypadli.
