V živote sa človeku prihodí naozaj čokoľvek. Nehody, traumatické udalosti, smrť blízkeho človeka či nevyliečiteľná choroba – to všetko ľuďom obráti svet naruby a už možno nikdy nebudú takí ako predtým. Prečítajte si nasledujúcich 7 príbehov ľudí, ktorým sa prihodili strašné veci a obrátili ich svet naruby.
1. Nehoda na horskom bicykli
V 26 rokoch som mal vážnu nehodu na horskom bicykli. Poranil som si hlavu a ak by som nemal priľbu, dopadol by som ešte horšie. Celý život sa mi rozpadol pred očami. Dnes mám 43 rokov, ledva sa o seba dokážem postarať, doslova som prišiel o svoje ja, som sám a nešťastný.
2. Synovi zomrela manželka.
V januári zomrela synova manželka. Mala iba 40 rokov. Bolo mi z toho zle, vypol som si mobil a zaliezol do postele. Premeškal som preto telefonát od syna, ktorý potreboval odvoz z nemocnice. Musel ísť domov sám a v tme po tom, čo mu láska jeho života zomrela rovno pred očami. Nikdy si to neodpustím.
3. Bol som v armáde.
Keď som mal 18 rokov, nastúpil som do armády. Bol som svedkom neskutočných hrôz, ktoré na mojej duši zanechali hlboké šrámy. Doteraz sa v noci budím z nočných môr.
4. S manželkou sme mali dlhy.
Narodil sa mi syn. S manželkou sme tvrdo pracovali, no mali sme dlhy, ktoré sme nedokázali splatiť. Boli sme zúfalí. Moji rodičia sú bohatí, preto som si myslel, že nám pomôžu, ale veľmi rázne nás odmietli. Našťastie sa nám podarilo postaviť na nohy a dnes sme šťastní. Na druhej strane, rodičom nikdy neodpustím, že nám vtedy nepodali pomocnú ruku. Mohli sme skončiť na ulici aj s novorodencom.
5. Takmer som prišla o život.
Pred 5 rokmi som mala zdravotné problémy a takmer som prišla o život. Tri týždne som ležala JISke, dva mesiace som strávila v nemocnici a rok som nemohla pracovať. Potom vypukla pandémia COVIDu a potom sa na škole, kde chodia moje deti, strielalo. Občas sa pýtam samej seba, či náhodou nežijem v paralelnej realite. Fakt netuším, kam tento svet speje.
6. Môj trojročný syn má Krabbeho chorobu.
Môj trojročný syn má Krabbeho chorobu, ktorá postihuje nervový systém. Transplantácia kmeňových buniek mu síce predĺžila život, ale v podstate iba nehybne leží. Jediné, čo nám zostáva, je len dúfať, že sa stane zázrak.
7. Prišla som o brata.
Keď som v 36 rokoch prišla o brata, uvedomila som si, ako veľmi mi chýba a ako veľmi ho ľúbim. Už nikto nebude na rodinných oslavách dopĺňať a opravovať moje príbehy z detstva a už nikto nebude so mnou spomínať na staré časy. Mám pocit, akoby som prišla o kúsok vlastnej pamäte a seba. Už nikdy nebudem taká ako predtým.
