8 najkrutších faktov o živote žien počas histórie

Muži ovládali spoločenský, kultúrny a politický život počas väčšiny histórie. Iba krátke obdobie matriarchátu prijalo ženám. Nešlo len o volebné právo a nižšie mzdy. V niektorých obdobiach bol život ženy takmer nočnou morou.

Novorodenci ženského pohlavia boli zámerne ponechaný zomrieť

V období Antiky v Aténach bolo úplne bežné, že dvojice, ktorým sa narodilo dievča ho zaniesli do divočiny a nechali na pospas osudu. Rovnaký zvyk bol aj v Ríme. Obyvatelia nemali peniaze na to, aby dievčatácm chystali veno a preto ich tiež usmrcovali.

Dokonca ani Egypt, kde ženy mali relatívne rovnocenné postavenie, nebol k čerstvonarodeným dievčatkám miernejší. Týkalo sa to opäť prevažne chudobných obyvateľov.

Muži sa nepribližovali k ženám počas menštruácie

Už Rimania si myslei, že žena počas menštruácie je schopná svojím pohľadom zabiť. V Egypte museli ženy počas svojich dní žiť v izolácií. Vybudované boli špeciálne domy, do ktorých muži nevstupovali.

V Izraeli zašli muži ešte ďalej. Nie len že sa nepribližovali k ženám, ale ani sa nedotýkali vecí, ktorých sa teoreticky mohli dotknúť.

Strata panenstva bola rozsudkom smrti

V Aténach mohli otcovia poslať svoje dcéry do otroctva, ak zistili, že prišli o svoje panenstvo pred svadbou.

Ešte väčšie peklo bol život na ostrove Samoa. Muži si chceli byť absolútne istí, že ich ženy sú ešte panny, a tak panenskú blanu počas svadby pretrhol prstami sám náčelník kmeňa. To všetko prebiehalo verejne.

V Ríme kňažky bohyne Vesta nesmeli prísť o panenstvo pred 30 rokom života. Ak sa tak stalo, boli pochované za živa.

V antickom Izraeli ste nemuseli byť ani kňažkou. Ak ste o panenstvo prišli pred svadbou, mohli vás ukameňovať na smrť.

Muži ako sexuálni predátori

V Ríme bola súlož jednou z náplní práce otrokov. Jediný problém nastal, ak ste mali styk s otrokom alebo otrokyňou a neinformovali ste o tom jeho majiteľa. Nešlo o znásilnenie, ale iba o poškodenie majetku.

Dokoncia niektoré povolania nemohli hovoriť o znásilnení, ani keď sa tak skutočne stalo. Išlo o herečky a čašníčky. Boli považované za dobrovoľné účastníčky znásilnení. Dokonca

Počas stredoveku svätý Augustín priniesol malý pokrok v oblasti znásilnenia. nepovažoval za nevyhnutné, aby ženy po znásilnení spáchali samovraždu, aj keď sa domnieval, že im to robí radosť.

Nevesty boli často unesené

Problémy s únosom neviest mali predovšetkým v Číne a Japonsku. Posledný prípad sa datuje až do roku 1959. Rovnakému problému čelilo Írsko na začiatku 19. storočia.

Ženy boli nútené zabíjať svoje deti

Zabíjanie krehkých bábätiek nebolo zvykom iba v Sparte. takmer po celom svete, ak sa žene narodilo postihnuté dieťa, musela ho zabiť. V Ríme to dokonca prikazoval zákon. Ak sa Rimanke narodilo postihnuté dieťa, mala dve možnosti. Mohla ho buď udusiť alebo odniesť na odľahlé miesto a nechať zomrieť. Historici sa domnievajú, že až takmer jedno zo štyroch detí v Ríme sa nedožilo jedného roka.

Ženy nesmeli rozprávať

V antickom Grécku a Ríme nesmeli ženy opustiť dom bez doprovodu muža. Ak muž odišiel z domu nesmeli rozprávať alebo sa navečerať.

V Dánsku si museli ženy dávať veľký pozor na prejavy zlosti. Ak verejne sa rozhnevala mohla skončiť v špeciálnych putách, ktoré obopínali súčasne ruky a hlavu. Takto musela prejsť cez mesto, aby bola vystavená verejnej hanbe.

V Anglicku to mali hašterivé ženy ešte tažšie. Muž im mohol nasadiť kovovú masku s ostrými zubami. Na maske bola pripevnená úchytka, ktorou mohol každý pomykať.

Ženy sa upálili počas vojny

Až do 19. stororčia sa od žien v Indii očakávalo, že v prípade smrti manžela nastúpia na horiacu plť s telom a zhoria spolu s ním. Dokonca podobný zvyk pretrvával aj počas vojen. Paradoxne sa tak dialo skôr ako reálne manžel zomrel. Ak sa počas vojny zdalo, že muži vojnu prehrajú, ženy aj s deťmi sa mali samé upáliť.

zdroj