7 druhov zeleniny a ovocia, ktoré nevyzerali vždy tak, ako dnes
Ovocie a zelenina, ktoré dnes bežne konzumujeme, prešli dlhým procesom vývoja. Vďaka šľachteniu a genetickým úpravám sa výrazne líšia od svojich divokých predkov. Pôvodné druhy mali inú veľkosť, farbu, chuť aj štruktúru. Niektoré boli tvrdšie, menej sladké alebo mali viac semien. Pozrime sa na sedem druhov ovocia a zeleniny, ktoré kedysi vyzerali úplne inak.
1. Kukurica – od drobných semien k mohutným klasom
Dnes je kukurica jednou z najpestovanejších plodín na svete, ale jej predchodca – mexická tráva teosinte – vyzeral úplne inak. Mala len niekoľko malých, tvrdých semien pokrytých pevnou šupkou. Vedci dlho nevedeli s istotou určiť jej pôvod, no genetické výskumy ukázali, že kukurica je výsledkom domestikácie tejto pôvodnej rastliny. V priebehu tisícročí sa vyšľachtili odrody s väčšími a mäkšími klasmi, ktoré dnes poznáme.
2. Dyňa – menej dužiny, viac semien
Vodný melón bol známy už pred 5 000 rokmi v severnej Afrike. Archeológovia našli jeho semená v starovekých osadách aj egyptských hrobkách. Pôvodné melóny neboli také sladké a šťavnaté ako dnes. Mali bledú dužinu a obsahovali viac semien. Vďaka selektívnemu šľachteniu sa postupne vyvinuli odrody s intenzívne červenou, sladkou dužinou a menej semien.
Odporúčame3. Banán – z tvrdých semien k jemnej dužine
Divoké banány boli takmer nejedlé. Obsahovali veľké, tvrdé semená a len minimum dužiny. Moderné banány sú výsledkom kríženia dvoch pôvodných odrôd – Musa acuminata a Musa balbisiana. Prvá pochádza z južnej Ázie a mala malé plody, druhá bola väčšia, no plná semien. Postupným šľachtením sa dosiahlo, že dnes bežné banány majú mäkkú dužinu bez obrovských semien, vďaka čomu sú oveľa chutnejšie a praktickejšie na konzumáciu.
4. Mrkva – z fialovej na oranžovú
Pôvodná mrkva nebola oranžová, ale biela alebo fialová. Prvé zmienky o jej pestovaní pochádzajú zo starovekého Grécka a Ríma. Pôvodné rastliny boli tenké a rozvetvené, pripomínali skôr divokú mrkvu. Až v 17. storočí v Holandsku vyšľachtili oranžovú odrodu, ktorá sa stala populárnou vďaka svojej sladšej chuti a jemnejšej štruktúre.
5. Jablko – z malého a kyslého ovocia sladká pochúťka
Moderné jablká majú predchodcu v divokých jabloniach Malus sieversii, ktoré rastú v Strednej Ázii. Pôvodné plody boli malé, kyslé a obsahovali viac tanínov, čo im dodávalo trpkú chuť. Dnešné jablká prešli dlhým procesom selektívneho šľachtenia, vďaka ktorému sú väčšie, šťavnatejšie a sladšie.
6. Paradajka – z nejedlého ovocia na kuchynskú stálicu
Pôvodné paradajky boli malé, zelené alebo žlté a rástli v Južnej Amerike. Aztékovia ich využívali v kuchyni, no po ich prenesení do Európy sa im spočiatku nedôverovalo. V 17. storočí sa dokonca považovali za jedovaté, pretože šťava z paradajok v kombinácii s oloveným riadom spôsobovala otravy. Postupným šľachtením sa vyvinuli červené, mäsité odrody, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou talianskej a španielskej kuchyne.
7. Baklažán – rôzne tvary a farby
Dnes poznáme baklažán najmä v jeho typickej tmavofialovej podobe, no historicky sa vyskytoval v rôznych farbách – od bielej cez žltú až po azúrovú. Pôvodné odrody boli menšie a niektoré mali aj tŕne. Pestovanie baklažánu sa spomína už v sanskrtských textoch z roku 300 pred n. l. v Indii, kde bol považovaný za „vynikajúcu zeleninu“.
Záver
Ovocie a zelenina, ktoré dnes považujeme za samozrejmé, prešli dlhým vývojom. Vďaka stáročnému šľachteniu a výberu najlepších odrôd sa ich vzhľad, chuť a vlastnosti dramaticky zmenili. Kým kedysi boli malé, tvrdé, kyslé alebo plné semien, dnes sú väčšie, sladšie a vhodnejšie na konzumáciu. Tento proces stále pokračuje, a tak sa môžeme v budúcnosti dočkať ďalších zaujímavých zmien v našej strave.
