Ľudstvo sa od nepamäti snaží uľahčiť si život vylepšeniami a vynálezmi. Nápady sa rodia v bystrých hlavách vedcov často aj úplnou náhodou. K viacerým objavom sa viažu zaujímavé príbehy. Prečítajte si 4 z nich, ktoré vás naučia niečo viac o televíznom vysielaní i o zbraniach.
Televízie kedysi vysielali len dvakrát za týždeň
Televízne vysielanie je tu už desiatky rokov a za ten čas prešlo obrovskými zmenami. Dnes už do mnohých domácností preniká digitálna televízia, s ktorou sa ľudia nemusia obmedzovať miestom, a sledujú vysielanie kdekoľvek.
Na jeho úplnom začiatku stáli John Logie Baird a BBC, ktorí v roku 1929 vysielali po prvýkrát. Na to, aby sa vysielalo pravidelne, a aby sa vysielanie dostalo až k nám, sme si museli ešte pekných pár rokov počkať.
V Československu sa čakalo až do roku 1953. Vtedy sa na prijímačoch Tesla 4001 a Leningrad T-2 ukázal prenos z pražskej Meštianskej besedy, ktorý sprostredkovala Československá televízia.
Na staručkých televízoroch bežal program len dvakrát týždenne, v stredu a v sobotu podvečer. Neskôr sa realitou stalo denné vysielanie so štruktúrou, akú má to dnešné – s detským programom, športom, správami a „filmom“ na večer. Hoci na začiatku to boli väčšinou prenosy z divadiel.
K objavu mikrovlnky viedla roztopená čokoláda
Mikrovlnnú rúru používa dnes na ohrievanie jedla takmer každá domácnosť. K jej objaveniu viedla náhoda. Začalo to tesne predtým, než vypukla 2. svetová vojna. Niekoľko krajín sa snažilo vylepšiť svoje obranné zbrane. Potrebovali odolať čoraz silnejšiu nepriateľovi – bojovým lietadlám.
Na to museli zistiť ich polohu. V Británii najskôr vyvinuli systém radarov, ktoré zachytávali elektromagnetické vlnenie, ale boli nepresné. Do toho zasiahol prelomový objav magnetrónu, ktorý vysielal vlny s veľmi krátkou dĺžkou a dokázal zachytiť aj menšie objekty.
Magnetróny pre radary pre Britániu vyrábala i americká firma Raytheon, kde bol zamestnaný Percy Spencer. Keď na nich pracoval, rozpustila sa mu vo vrecku čokoládová tyčinka. Ako pravý vedec začal experimentovať s tým, či mikrovlny dokážu ohrievať aj iné potraviny. Dokázali, a tak sa po skončení vojny objavila na svete prvá mikrovlnka vo veľkosti dnešnej chladničky.
Elektrické kreslo vymyslel zubár
Zubár vynašiel elektrické kreslo ako humánnejší nástroj na vykonanie popravy. To znie ako výmysel a dokonalý oxymoron, no bolo to naozaj tak. Začiatkom 19. storočia v USA začali hľadať humánnejšiu formu popravy, akou bolo dovtedy rozšírené obesenie. Do procesu sa zapojil aj Dr. Southwick z Buffala, ktorého k prelomovému objavu priviedla náhoda.
Na ulici bol svedkom toho, ako opitý muž padol mŕtvy po zásahu prúdom. Zubár si uvedomil, že tento spôsob usmrtenia je rýchly a bezbolestný. Spolu s komisiou sa pustil do úlohy obhájiť popravu prúdom a prísť s konkrétnym nápadom, ako by sa to dalo realizovať.
Zvyknutý pracovať na sediacich pacientoch, prišiel s návrhom, aby to bolo kreslo, ku ktorému bude odsúdený pripútaný. Nápad sa ujal, kreslo dali zostrojiť a používalo sa vo veľkom. No len dovtedy, pokiaľ ho tiež neoznačili za neľudské a nezačali nahrádzať smrtiacou injekciou.
Nie všetci vynálezci sú na svoje objavy hrdí
Mená ako Mikhail Kalašnikov či Albert Einstein nie sú vo svete neznáme. Na konte ale majú i objavy, ktoré ľudstvu nepriniesli len dobro, a tak trochu ich ľutujú.
Kalašnikov navrhol legendárnu automatickú zbraň AK-47. Jeho objav sa ukázal ako nenákladný na výrobu, krátky a ľahký na prenos a použitie, spoľahlivý aj v drsných podmienkach a nenáročný na údržbu.
Po 2. svetovej vojne ho začala používať sovietska armáda, od ktorej sa rozšíril do sveta. Pre jeho dostupnosť a nízku cenu si našiel cestu aj k revolucionárom v Afganistane, Kolumbii a Mozambiku, ktorý ho má dokonca na vlajke. Veľkej obľube sa teší aj u teroristov, vďaka čomu by Kalašnikov radšej objavil kosačku.
Svoje o tom vie aj Albert Einstein, veľký fyzik a pacifista, ktorý zohral dôležitú úlohu pri zrode atómových zbraní. Jeho vedecké práce neboli pri ich konštrukcii také významné, a ani sa na nich nepodieľal. Ako Nemca a ľavicového politického aktivistu ho považovali za riziko.
Podpísal však list pre amerického prezidenta Roosevelta, kde vyjadril obavy, že Nemecko vyvíja túto zbraň, To bolo impulzom pre USA, aby sa tiež začali takto zbrojiť. Američania atómovú bombu nakoniec zostrojili a použili, čo Einsteina viedlo k vyhláseniu, že mal byť hodinárom.
