16. februára 2012 sa Bruce vybral so svojou manželkou do kina na 3D film. Ako každý, aj on si zaplatil za nové 3D okuliare, bez ktorých 3D film nemá zmysel. Myslel si však, že to bude len strata peňazí. Bridgeman, 67 ročný neurofyzik z University of California, vyrastal odmalička so zrakovou vadou – nevidel hĺbku vecí a nevedel dobre určovať vzdialenosť medzi jednotlivými podnetmi. Vnímal svet ako jedno pozadie, v dvoch rozmeroch – šírka a dĺžka.
Všetko sa zmenilo po stlmení svetiel a skončení reklám. Hneď ako sa začal film, postavy sa naň vykláňali z plátna spôsobom, ktorý dovtedy nepoznal. ,,Bolo to úchvatné! Presne ako objavenie novej dimenzie,“ hovorí Bruce.
Neskončilo to však len pri mágii filmovej technológie. Keď vyšli zo sály, svet vyzeral zrazu inak. Po prvýkrát videl objekty a postavy vystupovať z “pozadia“, videl svet v 3D, a to aj bez 3D okuliarov.
