Každý deň vedci prichádzajú na nové objavy a vďaka nim sú zachránené životy mnohých ľudí. Občas im však pomôže náhoda, tak, ako to bolo v prípade Henrietty Lacks. Inokedy ide o čistú ľudskú snahu pomôcť a zachrániť ostatných.
Geochemik Clair Patterson, ktorý využil izotop olova k určeniu veku Zeme, strávil desiatky rokov bojovaním proti používaniu olova v priemysle. Do 90–tych rokov sa vďaka jeho snahe znížilo množstvo olova v krvi ľudí až o 80 %.
Clair Patterson bol vedec, ktorý sa snažil zistiť vek Zeme. Počas svojich výskumov objavil mnoho vzorkov kontaminovaných vysokým obsahom olova. Olovo sa začalo vo veľkom množstve využívať v palivách, najmä v benzíne. Patterson vedel, aké vážne následky má otrava olovom. V roku 1965 sa snažil upovedomiť ľudí o jeho nebezpečnosti a naliehal na benzínový priemysel, aby zredukovali jeho vysoký obsah. Kvôli jeho názorom bol vylúčený z výzkumných organizácii a Akadémie vied.
Napriek mnohým prekážkam sa Pattersonovi podarilo, že sa postupne začal limitovať obsah olova v benzíne v celých USA. Jeho boj pokračoval aj v nasledujúcich rokoch a na konci 20. storočia sa mu podarilo znížiť hladinu olova v krvi obyvateľov USA až o 80 %. Za život mu teda vďačia celé generácie!
Eugen Lazowski, poľský doktor, ktorý vytvoril falošnú epidémiu týfu, a tak počas holokaustu zachránil 8 000 Židov. Nemci sa obávali vysoko nákazlivej choroby a odmietli ich deportovať do koncentračných táborov.
Eugen Lazowski sa po skončení služby v poľskej armáde rozhodol presťahovať do Rozwadovu. Tu stretol svojho priateľa, doktora Stanislawa Matulewicza, ktorý objavil, že sa dajú vpichnúť mŕtve bunky týfu do človeka bez spôsobenia vedľajších efektov, pričom tento človek zostane na týfus pozitívny.
Lazowski sa jeho objavom inšpiroval a injekcie s mŕtvymi bunkami týfu vpichol mnohým Židom žijúcim v Rozwadowe. Nemci sa tejto choroby veľmi obávali a uvalili karanténu na celé mesto. Stanislaw a Eugen pokračovali v zdanlivom infikovaní viacerých okolitých dedín v oblasti Rozwadow a Zbydniow. Eugenov nápad s mŕtvym týfom záchránil viac ako 8 000 poľských Židov pred deportáciou do koncentračných táborov.
Henrietta Lacks nevedomky darovala bunky vede. Tie sa stali prvými „nesmrteľnými bunkami“, ktoré vedci udržovali nažive pre vedecké účely. Vďaka nim objavili vakcínu proti detskej obrne a zachránili tak mnohé životy.
Henrietta sa narodila v chudobnej rodine vo Virgínii a kvôli rakovinovému nádoru sa dostala do nemocnice v Marylande. Tu jej lekári bez jej vedomia odobrali vzorky rakovinových buniek a použili ich k vedeckému výzkumu.
Henriettine bunky, dnes známe ako HeLa, sa veľmi rýchlo reprodukovali a mali dlhú životnosť. Medicínski vedci ich začali skúmať v súvislosti s rakovinou, klonovaním a génovým mapovaním. Vďaka Henriettiným bunkám bola objavená vakcína proti detskej obrne. Pre veľký dopyt sa stali prvými masovo produkovanými a predávanými bunkami na svete. Síce nevedomky, ale predsa Henrietta zachránila tisícky životov.
