Hodvábna cesta. Viac ako 10 000 kilometrov dlhá obchodná cesta rozprestierajúca sa od Stredozemného mora po Indiu na juhu a Čínu na východe. Oficiálne vznikla v treťom storočí a cesta spájala východ a západ. Napriek tomu, že počas histórie existovalo množstvo iných obchodných ciest, Hodvábna cesta mala najväčší vplyv. Neustály pohyb tovaru, skúseností a vynálezov zabezpečil rozvoj ľudstva po mnoho rokov.
Prehistorické civilizácie
Počas vykopáviek pri rieke Heihe v roku 2010 objavili vedci medené predmety a náradie na tavenie kovov. Na základe týchto vykopáviek sa domnievajú, že práve tu sa nachádzalo v minulosti antické hutnícke stredisko. Objavené predmety sú najstaršie, aké kedy boli objavené. Obchod medzi východom a západom tak existoval oveľa skôr ako dynastia Han, ktorá oficiálne otvorila Hodvábnu cestu.
Pôvod jidiša
Jidiš je 1 000 rokov starý židovský jazyk. Pôvodne sa historici domnievali, že išlo o nemecký dialekt. Najnovšie výskumy Univerzity v Sheffielde potvrdzujú úplne iný pôvod jidiša. Jeho korene pravdepodobne siahajú do Perzskej ríše a židovského národa žijúceho pri Hodvábnej ceste.
Cesta chorôb
Dlhé roky sme boli presvedčení, že morovú epidémiu v Európe zapríčinili blchy na potkanoch. Podľa najnovších výskumov sú pravými vynníkmi pieskomily. Tím vedcov na Univerzite v Osle analyzovali vývoj a priebeh morovej epidémie a prišli na to, že existuje súvislosť medzi jej vypuknutím a vplyvom klimatických zmien na hlodavce v Ázii. Už oteplenie o 1°C viedlo k zdvojnásobeniu chorobnosti ázijských hlodavcov.
Najvýznamnejším prenášačom choroby boli ale pravdepodobne ťavy. Práve na ich srsť sa chytali blchy z už chorých hlodavcov. Moru tak nič nebránilo sa rozširovať.
Zabudnuté obchodné odvetvie
V roku 2005 objavili tibetskí mnísi 1 800 rokov starú hrobku. Na ich prekvapenie v nej našli okrem čínskeho hodvábu, keramiky, bronzových nádob a masky z čistého zlata aj tibetský čaj. Dovtedy najznámejší objav existencie tohto čaju siahal do siedmeho storočia. Čaj z hrobky, ktorú objavili mnísi bol o 400 až 500 rokov starší. Rovnaký čaj sa našiel aj v hrobkách čínskej dynastie Han. Vedci sa domnievajú, že oba čaje pochádzjú z Yunnanu v južnej Číne. Hodvábna cesta tak okrem doteraz známych produktov zabezpečovala aj obchod s čajom.
Sogdianské listy
Britský archeológ Aurel Stein v roku 1907 objavil päť záhadných listov v ruinách výhliadkovej veže v meste Dunhuang. Listy sú najstaršou písomnosťou sogdianskej civilizácie (antická indoeurópska civilizácia). Sogdiani medzi 6. storočím pred n. l. a 10. storočím n.l. kontrolovali obchod v úrodnej oblasti strednej Ázie. Listy potvrdzujú vplyv Sogdianov na obchod po Hodvábnej ceste.
Pohrebný odev z konope
Okrem najrôznejších tovarov sa na Hodvábnej ceste obchodovalo aj s marihuanou. Potvrdzuje to objav z roku 2016. V hrobke starej viac ako 2 400 rokov sa našiel pohrebný plášť z konope. Pravdepodobne ide príslušníka Subeixiov.
Terracotta Army’s Greek Influence
Podľa najnovšej teórie má známa Terakotova armáda pôvod v gréckej kultúre. Pred jej postavením neexistovala v Číne tradícia stavania sôch životnej veľkosti. Práve obchod po Hodvábnej ceste mohol sprostredkovať takúto kultúrnu výmenu.
Jaskyne Kizil
Ďalším faktom, ktorý potvrdzuje, že Hodvábna cesta prispela aj k rozširovaniu náboženstiev sú jaskyne Kizil. Tieto budhistické jaskyne sa nachádzajú v oblasti, kde prevláda moslimské náboženstvo. Koplex jaskýň bol vybudovaný medzi tretím a ôsmym storočím. Objavených bolo 236 jaskýň, ktoré sú vytesané do dva kilometre dlhého útesu. Svojím vzhľadom sa veľmi líšia. Niektoré sú úplne jednoduché a iné zase bohato zdobené.
Cintorín v oáze
V roku 2007 objavili archeológovia záhadný cintorín, ktorý sa nachádzal pozdĺž Hodvábnej cesty. Jeho vek je viac ako 1 700 rokov. Leží v blízkosti mesta Kucha v severozápadnej Číne. Na stenách hrobiek sa našli rytiny mystických strážcov: azúrového draka na východe, bieleho tigra na západe, čiernu korytnačku na severe a rumelkového vtáka na juhu.
Južná hodvábna cesta
Rok 2009 opäť prepísal poznatky o Hodvábnej ceste. Seizmická aktivita odhalila v Nepále hrobky vytesané do skaly. Historici ich datujú do roku 400 až 650. V jednej zo šácht sa našla rakva dopelého človeka s bohatozdobenou pohrebnou maskou. Najväčší záujem historikov vzbudzovali látky, ktoré sa našli v hroboch. Išlo o hodvábne látky a špecifické textílie dovezené z Číny a Indie. Na základe tohto objavu sa sieť obchodných ciest posunula oveľa južnejšie, než dovtedy vedci predpokladali.
