V Peruánskej hrobke staršej než 1 500 rokov sa našli pozostatky šiestich ľudí, vrátane dospievajúcich, ktorí boli obetovaní svojim blízkym príbuzným. Genetická analýza odhalila nové a doteraz neznáme praktiky starovekej Moche kultúry.
Objav hrobky a nový pohľad na Moche kultúru
Archeológovia objavili v roku 2005 hrobku pod pyramídovou štruktúrou Huaca Cao Viejo, ktorá patrila Moche kultúre. Táto civilizácia, ktorá prosperovala na severnom pobreží Peru medzi rokmi 300 a 950 n.l., bola známa svojimi krvavými ľudskými obeťami na počesť bohov.
V hrobke boli objavené pozostatky šiestich ľudí, vrátane dobre zachovaného tela významnej ženy prezývanej Señora de Cao. Medzi pochovanými boli aj traja muži a dvaja dospievajúci, ktorí boli uškrtení rastlinnými vláknami.
Prelomová genetická analýza
Výskumníci použili rádiokarbónovú analýzu na určenie veku kostí a následne sekvenovali genómy pochovaných osôb. Analýza odhalila, že piati z nich boli pochovaní približne v rovnakom čase. Na základe genómových dát tím vytvoril rodokmeň, ktorý ukázal úzke biologické prepojenia medzi osobami v hrobke.
Prekvapujúce vzťahy a rituálne obete
Genetická analýza odhalila, že Señora de Cao bola pravdepodobne tetou dospievajúceho dievčaťa, ktoré bolo obetované pri jej pohrebe. Ďalej sa zistilo, že jeden z mužov v hrobke bol otcom obetovaného chlapca – dospievajúceho syna, ktorého uškrtili pri smrti jeho otca.
„Je to prvýkrát, čo sme objavili obeť blízkeho príbuzného v takomto kontexte,“ povedal Lars Fehren-Schmitz, archeogenetik z Kalifornskej univerzity v Santa Cruz.
Záhadné dôvody obetovania
Archeológovia predpokladajú, že takéto rituály mohli byť považované za dôstojný spôsob ukončenia života pre osoby vyššieho spoločenského alebo duchovného statusu. „Tieto rituály boli možno vykonávané na počesť zosnulých alebo ako symbol ich prepojenia s rodinou a spoločenským postavením,“ dodáva Fehren-Schmitz.
Podľa Jeffreyho Quiltera z Harvardskej univerzity mohla byť za takýmito obeťami aj politická intriga alebo mocenské spory.
Dedičstvo Moche kultúry
Tento výskum otvára nové otázky o pohrebných praktikách starovekej Moche kultúry. Tím plánuje preskúmať ďalšie pohrebiská a zistiť, či obetovanie príbuzných bolo bežnou praxou medzi elitou.
„Každý nový objav nás približuje k pochopeniu zložitých spoločenských štruktúr minulosti,“ uzatvára Quilter.
Výsledky výskumu boli publikované v časopise PNAS.
