15 zaujímavostí o veľkolepej pamiatke, akou je rímske Koloseum

8607

Vedeli ste, že Koloseum v Ríme bolo kedysi pomenované Flaviovsky amfiteáter? Je to totiž preto, že ho postavili cisári ríše s rovnakým názvom. Táto svetová pamiatka bola postavená v roku 82 nášho letopočtu a dodnes je to najväčší amfiteáter na svete, preto je zapísaný v Guinnesovej knihe rekordov. Koloseum je po Vatikáne druhým najnavštevovanejším miestom v Taliansku, pričom túto pamiatku navštívi približne 7 miliónov turistov ročne, čo je počet veľmi podobný počtu návštevníkov Eiffelovej veži.

Prvýkrát v histórii prešiel starobylý amfiteáter rekonštrukciou, aj keď trochu kontroverznou 33-mesačnou obnovou, ktorá sa skončila v roku 2016, a to vďaka grantom talianskej vlády. Starodávna stavba má tak vynovenú takmer 2000 rokov starú fasádu. Toto sú niektoré z faktov, no ak budete čítať ďalšej, dozviete sa niekoľko tajomstiev, o ktorých nevie veľa ľudí.

Rímske Koloseum
Foto od pandahaccer

Steny boli namaľované jasnými farbami

Chodby Kolosea boli namaľované jasnými farbami, a to vrátane žiarivých obrazov v červenej, svetlo modrej, zelenej či čiernej farbe. Niektorí archeológovia sa tiež domnievajú, že bola natretá aj vonkajšia stena budovy. Je smutné, že sa zachovalo menej ako 1 percento natretých povrchov. To sa však postupne mení, pretože archeológovia začali s náročným projektom obnovy.

Graffiti boli tradíciou

Obrazy neboli jedinou ozdobou tamojších stien. Gladiátori a ich fanúšikovia čmárali po stenách rôzne graffiti.

Kamene z  rímskeho Kolosea sú použité aj v iných budovách

Katolícky kostol využíval opustené Koloseum ako akýsi kameňolom. Z kameňa tejto starovekej pamiatky sa dokonca postavili katedrály sv. Petra a sv. Jána Laterna a tiež Palazzo Venezia.

Konali sa tam veľké párty

Keď bolo Koloseum konečne postavené a pripravené plniť svoj účel, tak cisár Titus usporiadal obrovskú otváraciu párty spolu s hrami, s ktorými sa potom pokračovalo ďalších 100 dní bez prestávky. Nebola to však najdlhšia oslava na svete – cisár Trajan usporiadal ešte väčšiu, a to konkrétne 123-dňový festival, na ktorom sa zúčastnilo 9 138 gladiátorov a 11 000 zvierat.

Titus nechal naplniť Koloseum vodou

Koloseum naplnil vodou preto, že tam chcel zorganizovať tzv. súboj na lodiach, niečo ako námornú bitku, čo sa mu napokon aj podarilo.

Rím
Foto od S D K

Nie každá bitka končila smrťou

Aj keď vo filmoch vidíte, že každá bitka končila až smrťou gladiátora, tak v skutočnosti to tak nebolo. Niekedy gladiátori odmietli zabiť svojich protivníkov, inokedy sa obľúbeným bojovníkom udelila milosť.

Bitky viedol jeden muž

Muž, ktorý viedol prehliadky, sa nazýval redaktor a niekedy mal akoby funkciu cisára. Sedel v centrálne umiestnenej v cisárskom boxe a monitoroval činnosť. Taktiež rozhodoval, či porazený má žiť alebo zomrieť.

Práca pri hrách alebo účasť v nich bola riskantná

Keď technické ťažkosti prerušili predstavenie, cisár Claudius neváhal a nariadil, aby bola do boja zapojená skupina divákov, ktorých doslova hodili do arény.

Uhynuli tisíce zvierat

Neboli to len ľudia, ktorých čakal za múrmi Kolosea krutý osud. Rimania totiž nechávali proti sebe bojovať aj zvieratá, niekedy bojovali zvieratá proti ľuďom. Hrozné bitky viedli k úmrtiam tisícok zvierat, len pri slávnostnom otvorení Kolosea bolo zabitých 9 000 ľudí. Podľa histórie histórie bola obzvlášť hrozná bitka v roku 169, kedy zomrelo 63 levov a leopardov, 40 medveďov a niekoľko slonov, a to za jediné „predstavenie“.

Za jedným poschodím sa skrýva príbeh

V súčasnosti si návštevníci Kolosea môžu všimnúť, že podlaha jedného poschodia chýba. Namiesto nej je v líniách a kruhoch rozmiestnené ohromujúce bludisko muriva. Vyzerá to tak, akoby v jeho strede mal byť minotaur. Toto miesto sa však nazýva hypogeum – ide o miesto, kde sa zvieratá a gladiátori držali pred vstupom do arény. Pozostávalo z labyrintovej série oblúkov, tunelov, priechodov a 36 pascí, aby sa zápasy stali ešte zaujímavejšími.

colloseum fotografia
Foto od johnc24

Vstup bol voľný

Na väčšinu podujatí boli vstupenky zadarmo. Pri týchto udalostiach išlo o styk cisárov s bežnými ľuďmi, ktorí sa chceli pobaviť na gladiátorských zápasoch, a tak nepovažovali za dôležité za tento zážitok platiť.

Nie s každým sa zaobchádzalo rovnako

Diváci totiž vstupovali do Kolosea cez očíslované oblúky, ktoré sú dodnes viditeľné. Vchody boli očíslované od I až po LXXVI (čiže 1-76) a boli tam deliče vyrobené z mramoru a železa, ktoré slúžili na oddelenie divákov podľa triedy.

Mali aj ochranu pred Slnkom

Kvôli ochrane niektorých divákov pred horúčavou bolo Koloseum vybavené vilarom – zatiahnuteľnou markízou, ktorá poskytovala v horúcich dňoch tieň. 

Rozdelené do troch častí

Celodenné udalosti boli rozdelené do troch častí – venatio alebo lov zvierat, ďalej ludi meridiani alebo poludňajšie hry, kde boli popravovaní zločinci a poslednou časťou bolo takzvané damnati, po ktorom nasledovala hlavná udalosť, teda súboj gladiátorov.

Časté darčeky

Aby sa zaistilo, že ľudia budú mať naďalej záujem Koloseum navštevovať, bolo do davu častokrát vhodené občerstvenie v podobe rôznych jedál alebo ceny ako peniaze a iné hodnotné darčeky.

Rím
Foto od pascalmwiemers

 

 

Zdroj

Zuzana Kostelníková
Ahojte, volám sa Zuzana, keďže ešte študujem na vysokej škole, presnejšie na fakulte verejnej správy, tak mám aj dostatok voľného času. Ten venujem najmä vám - čitateľom a to tým, že sa vám snažím prinášať tie najzaujímavejšie a najaktuálnejšie informácie z celého sveta, ale aj z domova. Okrem písania mi môj voľný čas zaberá motorka, mám rada šport, šoférovanie a ako každá žena milujem nakupovanie.
Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

0 Komentáre
Najhodnotnejšie
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre