15 fascinujúcich faktov o žralokoch, ktoré vás zaručene prekvapia

Vodné hĺbky skrývajú mnohé tajomstvá a medzi najzáhadnejšie a najfascinujúcejšie tvory týchto vôd patria žraloky. Tieto tajomné tvory plávajú vo vodách nášho planéty už viac ako 400 miliónov rokov, prekračujúc hranice času a fascinujúc nás svojou evolučnou odolnosťou. Žraloky nás fascinujú svojou krásou, silou a záhadnosťou. 

V tomto článku sa ponoríme hlboko do ich sveta, a odhalíme vám 15 fascinujúcich faktov o žralokoch, ktoré vaše uši pravdepodobne ešte nepočuli. Pripravte sa na plavbu do sveta prekvapení a objavov, kde sa stretneme so skutočnosťou o žralokoch, akú ste určite nečakali.

1. Existuje viac ako 500 druhov žralokov.

Ich veľkosť sa pohybuje od 20 centimetrov až do 12 metrov.

2. Žraloček Brazílsky dorastá až do 55 cm

Žraloček Brazílsky používa pery podobné prísavke, aby sa prichytil ku koristi. Akonáhle je tam pevne prilepený, žralok roztočí svoje telo a pomocou spodného radu zúbkovaných zubov vyberie kus mäsa v tvare kužeľa. Žraločky brazílske sa zvyčajne živia morskými tvormi, ktoré sú oveľa väčšie ako oni, ale uhryzli už aj pár ľudí… a je známe, že zanechávajú svoje stopy aj na ponorkách.

3. Útoky žralokov sú veľmi zriedkavé.

V roku 2018 bolo potvrdených 66 nevyprovokovaných útokov. V roku 2022 bolo potvrdených 57 nevyprovokovaných uhryznutí, z ktorých päť bolo smrteľných – v porovnaní s deviatimi smrteľnými útokmi v roku 2021 a desiatimi v roku 2020.

V Amerike je riziko úmrtia na útok žraloka 1 ku 3 748 067. Je pravdepodobnejšie, že vás zabije ohňostroj, zrážka vlaku alebo MRSA – baktérie odolné voči antibiotikám – ako žraloky. Celosvetovo je riziko ešte nižšie.

4. Žraloky existujú už nejaký ten čas

Vďaka ich fosílnym zubom vieme, že plávajú v moriach už najmenej 400 miliónov rokov.

5. Niektoré druhy žralokov sa môžu dožiť neuveriteľného veku.

Výskumníci v roku 2016 použili rádio karbónové datovanie na očiach 28 žralokov grónskych (Ospalec grónsky) a zistili, že jedna samica mohla mať okolo 400 rokov.

6. Mäso žraloka grónskeho je na Islande pochúťkou nazývanou hákarl.

Žraločie mäso je v čerstvom stave toxické, takže musí prejsť procesom fermentácie, ktorý zahŕňa pochovanie tela žraloka v piesku pod kameňmi na šesť až 12 týždňov. Mäso sa potom nakrája a zavesí na sušenie. Hotový výrobok má silnú vôňu po amoniaku. 

7. Žraloky modré majú ľudožravú povesť, ale oveľa viac sa zaujímajú o tulene a uškatce.

Žraloky modré majú podľa výskumu 40 až 55-percentnú presnosť pri chytaní svojej tulenej koristi. Proces lovu často zahŕňa aj to, že žraloky úplne vyskočia z vody, čo sa nazýva „breaching“.

8. Žraloky modré sa v akváriách nevyskytujú 

Od 70. rokov 20. storočia majú pracovníci akvárií, ktorí sa pokúšali udržať žraloky v zajatí, v podstate rovnakú tragickú skúsenosť: žralokov našli chorých a následne do týždňa umreli. Keď sú žraloky v ohradách, nemôžu plávať vysokou rýchlosťou alebo na také vzdialenosti, na aké by mali, takže narazia do skla a zrania sa alebo jednoducho prestanú plávať a zomrú. Mladším žralokom sa darí lepšie: Akvárium v ​​Monterey Bay dokázalo chovať mláďa žraloka modrého 198 dní, ale vypustilo ho, keď začal loviť iné žraloky.

9. Samice žralokov tigrovaných majú veľa, veľa mláďat.

Po 13 až 16 mesiacoch tehotenstva môže samica porodiť 10 až 82 malých žraločích mláďat. Priemer je okolo 30.

10. Nie je nezvyčajné, že samica žraloka porodí svoje mláďatá na mieste, kde sa sama narodila.

Jedna štúdia, ktorá sa začala v roku 1995 a skončila v roku 2012, zistila, že je to prípad žralokov citrónových na Bahamách.

11. Samice žralokov mako sa držia ďalej od samcov mako.

Vo výskume, ktorý trval štyri mesiace, biológ a jeho tím zaznamenali 264 samcov a 132 samíc žralokov mako v oblasti Veľkonočného ostrova. Zistili, že existuje jasný rozdiel medzi tým, kde žijú muži a ženy. Boli zmätení, prečo. Jeden z nich naznačil, že to môže súvisieť so skutočnosťou, že samce často uhryznú svoju zamýšľanú partnerku, takže možno sa samice snažili tejto situácii vyhnúť. 

12. Tvar hlavy sfyrnovitých žralokov (kladivohlavé žraloky) im môže pomôcť pri love.

Žraloky sú schopné vnímať elektrické polia vo vode, čo im umožňuje určiť, či sú v blízkosti koristi. Jedna teória hovorí, že žraloky kladivohlavé majú v hlave viac týchto zmyslových orgánov, takže dokážu lepšie nájsť korisť. Pomáha aj to, že ich oči sú tak ďaleko od seba – majú lepšie binokulárne videnie.

13. Žraločie embryá dokážu vycítiť predátorov.

Okrem toho, že žraloky využívajú elektrické polia na vycítenie koristi, používajú ich aj na vycítenie predátorov. Túto schopnosť majú dokonca aj žraločie embryá. V štúdii publikovanej v roku 2013 skupina, ktorá študovala embryá žraloka hnedého pruhovaného, ​​zistila, že keď boli embryá v elektrickom poli dravca, ich žiabre sa prestali pohybovať.

14. Žraloky niekedy radi odpočívajú v skupinách.

Žraloky fúzaté a žraloky bielohroté boli pozorované, ako sa zhromažďujú v skupinách po dvoch až 40, zvyčajne na bezpečnom mieste, ako je štrbina, kde často len oddychujú a podriemkavajú.

15. Nie všetky žraloky sú zúrivé mäsožravce.

Dlho sa pozorovalo, že žralok Sphyrna tiburo požiera morskú trávu – čo môže predstavovať až 62,1 percenta hmotnosti jeho čriev. Až donedávna nebolo jasné, či to trávia. V roku 2018 sa však prostredníctvom analýzy stabilných izotopov sa to potvrdilo a tak sa stali prvým známym všežravým žralokom. 

zdroj