14 historických objavov, ktoré úplne menia pohľad na dávnu minulosť

25830

Archeológovia sa venujú jednému z najdôležitejších pracovných odvetví, ktoré vrhá svetlo na našu minulosť. Čo však v prípade, že minulosť nie je taká, ako si myslíme? Toto je 13 zaujímavých objavov, ktoré vás presvedčia o tom, že minulosť nebola taká, akú ste čakali.

Ústredné kúrenie v Minojskom paláci, 2700 – 1400 pred Kristom

V Knossose v troskách paláca bolo objavené niečo skutočne nečakané. Starodávna minojská civilizácia vyhrievala palác pomocou špeciálnych valcovitých konštrukcií s polkruhovými strechami. Boli umiestnené pod podlahou a vyhrievané ohňom, čím dokázali ohrievať celý palác. Už vtedy teda ľudia využívali niečo ako ústredné kúrenie.

Predajný automat, 100 rokov pred Kristom

Moderné predajné automaty mali svojho predchodcu, ktorý sa používal na predaj svätej vody v starovekých chrámoch. Vynašiel ho tzv. hrdina Alexandrie. Automat fungoval tak, že človek do neho vložil mincu a stlačil páku, ktorá otvorila ventil. To následne umožnilo vyliatie svätenej vody. Táto skvelá myšlienka bola dlhé roky akoby zabudnutá a predajné automaty sa opäť začali objavovať až koncom 19. storočia.

Upír z Benátok, artefakt zo 16. storočia

V rokoch 2006-2007 bol v Lazzaretto Nuovo, ktorý sa nachádza v Laguna di Venezia, nájdený neobvyklý artefakt. Pri vykopávkach pohrebísk sa našla lebka s tehlou v ústach. Podľa písomných prameňov takto kedysi pochovávali upírov (tehla ich mala zneškodňovať). Výskum ukázal, že lebka patrila 60-70-ročnej európskej žene. Nebolo však na nej nič zvláštne okrem vysokého veku ženy, otázkou teda je, prečo si ľudia mysleli, že bola upírkou. 

Starobylé vikingské osídlenie v Severnej Amerike, koniec 11. storočia

L’Anse aux Meadows je starobylé vikingské osídlenie postavené ešte 500 rokov predtým, ako Columbus objavil Severnú Ameriku. Od roku 1961 do roku 1968 Helge Ingstad a Anne Stine Ingstad uskutočnili sériu archeologických vykopávok a zistili, že toto miesto má nórsky pôvod. Objav prinútil vedcov prehodnotiť bežné geografické hypotézy. Otázka čo robili Vikingovia v Severnej Amerike a ako sa tam dostali však zostáva otvorená.

Automatické dvere v starovekom Grécku, 1. storočie nášho letopočtu

Spomínaný hrdina Alexandrie vymyslel okrem automatu aj automatické dvere dávno pred 20. storočím. Je ťažké si predstaviť, akí ohromení museli byť ľudia, keď videli takýto zázrak v ich chrámoch. Mechanizmus fungoval za pomoci horúceho vzduchu vo vnútri oltára.

Kontroverzná nástenná maľba, pán Pynchon a vysporiadanie Springfieldu, 1937

Ak sa pozorne pozriete na obraz, tak dole vpravo uvidíte muža, ktorý drží v ruke niečo, čo vyzerá ako smartfón. Nikto však nevie, čo to vlastne je. Existujú len rôzne nepodložené teórie.

Prvá sprcha v starovekom Grécku, začiatok 2. storočia pred naším letopočtom

Prvé sprchy sa našli v archeologickom nálezisku v Pergamone. Bolo to kedysi grécke mesto, no dnes sa nachádza na území Turecka. Samotná stavba bola pomerne zložitá a pozostávala až zo 7 úrovní.

Robot od Leonarda da Vinciho, 14. storočie

Leonardo da Vinci bol geniálnym vynálezcom, takže nikoho extra neprekvapil plán robota určeného na vojenské akcie. Bol nájdený v roku 1950. Nie je známe, či to skutočne urobil on, ale samotný robot vyzeral veľmi realisticky a predpokladá sa, že dokázal napodobňovať jednoduché ľudské pohyby.

Staroveká chemická zbraň, 256 nášho letopočtu

Na začiatku 20. storočia bolo v tuneli pri výkope sýrskeho mesta Dura-Europos nájdených 19 rímskych bojovníkov a jeden Peržan. Vedci si najskôr mysleli, že zahynuli pri kolapse tunela, ale ďalší výskum odhalil úžasnú pravdu. Vojaci sa udusili kvôli oblaku oxidu siričitého. Bolo to prvýkrát, čo vedci našli dôkazy o chemickom boji v tak dávnej histórii.

Nasca Lines, 2. storočie nášho letopočtu

Tieto úžasné línie sa našli na náhornej plošine Nasca v Peru. Dnes sa dokopy vie o 30 obrázkoch (akými sú ľudoop, vták, pavúk, asi 700 trojuholníkov, špirály a ďalšie), ktoré sú stále viditeľné kvôli suchému podnebiu. Neexistuje však spoľahlivé vysvetlenie, prečo boli vytvorené.

Písmo nájdené na Veľkonočnom ostrove, koniec 19. storočia

Veľkonočný ostrov je známy svojimi sochami, ale je tu ešte viac zaujímavých vecí, napríklad 24 drevených plakiet s vyrezávanými symbolmi, ktoré ešte neboli rozlúštené. Tieto symboly sa nazývajú Rongorongo. Posledná osoba, ktorá vlastnila Rongorongo, zomrela v roku 1866.

Ľudská rohatá lebka nájdená v 80. rokoch 19. storočia

Táto lebka bola nájdená v Pensylvánii v 80. rokoch 19. storočia. Pokiaľ ide o anatómiu, je to úplne normálna ľudská lebka, ak ignorujete jej rohy. Bohužiaľ neexistuje spôsob ako dokázať alebo vyvrátiť pravosť, pretože lebka zmizla tesne pred začiatkom výskumu.

Tajomstvo Turínskeho plátna

Verí sa, že na Turínskom plátne je vyobrazený obraz Ježiša. Keď bol Ježiš ukrižovaný, tak bolo jeho telo údajne zabalené do tejto látky. Neskôr však odtiaľ zmizol. Ak sa pozriete bližšie, tak sa naozaj zdá, akoby bol na látke odtlačok tváre, tela a dokonca aj krvavých škvŕn. Vedci sa však stále nezhodli o čo vlastne ide.

Kovové pazúry

Archeológovia objavili v Peru hrobku s týmito labami. Predpokladá sa, že ich vytvorila civilizácia zvaná Moche asi pred 1 500 rokmi. Artefakt mohol byť súčasťou kostýmu použitého pri slávnostnom boji. Porazený bol zrejme obetovaný, zatiaľ čo víťaz získal kostým.

 

 

 

Zdroj

Foto: Brightside

Zuzana Kostelníková
Ahojte, volám sa Zuzana, keďže ešte študujem na vysokej škole, presnejšie na fakulte verejnej správy, tak mám aj dostatok voľného času. Ten venujem najmä vám - čitateľom a to tým, že sa vám snažím prinášať tie najzaujímavejšie a najaktuálnejšie informácie z celého sveta, ale aj z domova. Okrem písania mi môj voľný čas zaberá motorka, mám rada šport, šoférovanie a ako každá žena milujem nakupovanie.
Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

1 Komentár
Najhodnotnejšie
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre
Martin
5. augusta 2020 12:33

Správnym prekladom „Hero of Alexandria“ do slovenčiny je „Herón z Alexandrie“ a nie „hrdina z Alexandrie“. Jedná sa o krstné meno, nie o titul.