Aj keď sme mnohé zastarané mizogýnne názory nechali ďaleko v minulosti, niektoré z nich ešte stále prevládajú, dokonca nie všetky krajiny garantujú ženám rovnaké práva. Byť ženou rozhodne nie je ľahké. V dnešnom svete na nás číha kopec nástrah a už len pomyslenie na cestu z práce tmavými ulicami mesta nám naháňa strach. Buďme k sebe úprimné, ktorá z nás sa cíti v dnešnom svete na sto percent bezečne? Ktorá s nás nemá strach o kamarátku, kolegyňu alebo dcéru? V dnešnom článku sa dočítate, prečo byť ženou nie je prechádzka ružovou záhradou, ale skôr cesta plná nástrah, výziev a nebezpečenstva.
1. Muži ma desia.
Keď som sa raz v noci vracala domov ulicou, kde to v noci poriadne žije, nejaký úplne neznámy týpek ma schmatol za rameno, aby získal moju pozornosť.
2. Nie sme predmety, ale živé ľudské bytosti.
Aj my máme city, nie sme neživé predmety, s ktorými si každý robí, čo sa mu zachce. Zaslúžime si rešpekt.
3. Pôrod vôbec nie je ľahký.
Pôrod nie je malina, môže byť veľmi bolestivý, pričom žena často utrpí vážne popôrodné zranenia.
4. Od mužov závisia naše práva.
Najvyššie pozície vo vláde zastávajú predovšetkým muži a následne od nich závisia aj práva žien. Mihnutím oka by sme sa mohli opäť vrátiť do minulosti a k heslu „žena patrí do kuchyne.“
5. Stačí, že ste z Mexika.
V niektorých krajinách to majú ženy veľmi ťažké a iba to dokazuje, že naozaj záleží na tom, kde žijete. Stačí sa pozrieť na to, ako sa práva žien líšia od jedného štátu k druhému. Napríklad také Mexičanky desí už len to, že existujú. Mexiko totiž vedie v počte femicíd na svete.
6. Pri mužoch sme vždy na vážkach.
Nikdy nevieme, či nás muž naozaj miluje alebo sa mu páči iba naše telo. Samozrejme, česť výnimkám, ale nie je to len v našej hlave. Všetci máme kamošku, kolegyňu, známu alebo sesternicu, ktorá sa neraz takto v mužovi šeredne mýlila a nakoniec jej ostali len oči pre plač.
7. Lekári nás neberú vážne.
Mám pocit, že nás lekári často neberú vôbec vážne. Hovorím z vlastnej skúsenosti. Prišla som do nemocnice s nesmiernymi boelsťami, najprv sa ma pýtali, či nemám menštruáciu, či nie som tehotná, aj keď som im prízvukovala, že toto nie je taká bolesť. Nepovažovali môj prípad za urgentný, nechali ma v obrovských bolestiach niekoľko hodín sedieť v čakárni. Napokon zistili, že mám infekciu obličiek.
8. Každú z nás aspoň raz niekto obťažoval.
Či už na nás volajú, vykrikujú, pískajú, vypisujú nechutné komentáre, správy alebo horšie, je to stále sexuálne obťažovanie.
9. Máme strach z tmavých uličiek.
Necítim sa bezpečne, keď idem večer domov z práce, kina alebo párty. Musím mať stále oči na stopkách, a keď po chodníku oproti mne kráča partia chalanov, okamžite zmením smer a radšej idem okľukou.
10. Desí ma ideál krásy.
Všetky tie ženy, ktoré vidíme na sociálnych sieťach, v telke a reklamách, sú dokonalé. Nemajú ani najmenšiu chybyčku. Sú úspešné, vždy dokonale upravené, pekne oblečené, skvelé matky a ešte sa aj dokážu starať o domácnosť. V reálnom živote je to priam nemožné.
