Sezóna požiarov je v plnom prúde a ako každé leto, požiare úradujú po celom svete. Pripravili sme pre vás 10 zaujímavých faktov o požiaroch z celého sveta. Dozviete sa o požiaroch, ktoré nehasnú už celé tisícročia, ale aj o ohňoch, ktoré brali čo im do cesty prišlo – aj ľudské životy.
Požiare v Európe
Čo sa týka Európy, tak prvú priečku aj vďaka prebiehajúcej vojne obsadzuje práve Ukrajina. Za ňou pokračujú Rumunsko, Španielsko, Bosna a Hercegovina. Štatistiky sú vedené zo všetkých nahlásených požiarov, treba sa však pozrieť aj na najničivejšie, ktoré často sužujú napríklad Chorvátsko (5. miesto), Grécko ( 14. miesto), Slovensko ( 26. miesto) a Česko (35. miesto).
1. Najväčší požiar na svete
Zdroj: 珂seeker / YouTube
Divoký požiar Xing’anling z roku 1987 (známy tiež ako Veľký požiar čierneho draka), ktorý zúril cez pohorie Greater Khingan v severovýchodnej Číne a cez hranicu do Sibírskeho ZSSR (dnes Rusko), medzi 6. májom a 2. júnom 1987 vypálil veľkú plochu borovicového lesa. Uvádza sa, že Veľký požiar čierneho draka zabil viac ako 200 ľudí, zranil viac ako 250 a desaťtisíce ľudí muselo byť evakuovaných. Tento požiar bol s najväčšou pravdepodobnosťou súčasťou najväčšieho lesného požiarneho megakomplexu alebo regionálneho ohniska. V rovnakom čase ako Daxing’anling zúrili lesné požiare aj za hranicou v sibírskom Rusku. Satelitné údaje naznačujú, že bolo zasiahnutých 13–15 miliónov hektárov tajgy. Ak to skombinujeme s čínskym požiarom, celkové pokrytie požiarov v Ázii bolo približne na 16–18 miliónov hektároch lesov.
2. Najdlhšie trvajúci požiar na svete
Najdlhšie horiaci požiar na svete, ktorý bol doteraz objavený, je horiace uhoľné ložisko v Novom Južnom Walese v Austrálii pod horou Mt Wingen. Predpokladá sa, že požiar vypukol asi pred 5000 rokmi, keď blesk zasiahol uhoľné ložisko. Keďže je uhlie vysoko horľavé a podzemné zásoby uhlia pod Mt Wingenom sú stále obrovské, požiar horí doteraz. Dnes oheň horí asi 30 metrov pod zemou a keďže kvôli vysokým teplotám v miestach popraskala zem, je vidieť z týchto miest vychádzať dym.
3. Najsmrteľnejší požiar na svete
Požiar Peshtigo z roku 1871 bol najsmrteľnejším požiarom zaznamenaný v histórii. K požiaru došlo 8. októbra 1871, v deň, keď celú oblasť Veľkého jazera v Spojených štátoch zasiahol obrovský požiar, ktorý sa rozšíril po amerických štátoch Wisconsin, Michigan a Illinois. Žiadne miesto však nebolo zasiahnuté horšie ako Peshtigo. V malom meste na severovýchode Wisconsinu zomrelo najmenej 1 500 ľudí, čo v tom čase predstavovalo približne 85 % obyvateľov mesta. Požiar začal ako niekoľko malých požiarov. Pravdepodobne sa rozšírili kvôli silným vetrom v spojení s extrémnymi horúčavami a suchom, ktoré oblasť sužovali v októbri 1871. Peshtigo sa práve nachádzalo na mieste, kde sa vietor šíril najrýchlejšie a vietor tak spojil požiare do jedného veľkého požiaru.
4. Drvivú väčšinu požiarov v USA spôsobujú ľudia
Až 90 percent lesných požiarov v Spojených štátoch spôsobujú ľudia, uvádza ministerstvo vnútra USA. Niektoré požiare spôsobené ľudskou činnosťou sú výsledkom táborových ohňov ponechaných bez dozoru, spaľovania odpadu, spadnutých elektrických vedení, nedbanlivo odhodených cigariet a úmyselného podpaľačstva. Zvyšných 10 percent odštartuje blesk alebo láva. Podľa analýzy rizika divokých požiarov spoločnosti Verisk z roku 2019 bolo v USA identifikovaných 4,5 milióna domov s vysokým alebo extrémnym rizikom požiaru. Najvyššie riziko požiarov je v štáte California, kde spoločnosť Verisk objavila až 2 milióny domov, ktorým hrozí riziko požiaru. Len v roku 2021 bolo štatisticky zaznamenaných až 9 260 požiarov v Californii z celkového počtu 58 948 požiarov v Spojených štátoch.
5. Požiare v Arktíde a na Sibíri spôsobujú globálne otepľovanie
Ak to znie ako téma na hororový film, ale v tomto prípade ide o skutočnosť. Rekordné požiarne sezóny na Sibíri a v Arktíde odhalili fenomén takzvaných zombie požiarov, ktoré spaľujú pod zemou permafrost. Zombie požiare sú výnimočné svojou schopnosťou pretrvať v chladných obdobiach spaľovaním a rýchlym množením sa pod zemou, dokonca aj pod vrstvami ľadu, horením rašeliny, vrstiev pôdy a permafrostu. Väčšina svetového permafrostu sa nachádza v Arktíde. Pretože tieto požiare rozmrazujú permafrost, organický materiál v ňom sa začína rozkladať, uvoľňuje oxid uhličitý a metán do atmosféry a zhoršuje účinky klimatických zmien. Vedci odhadujú, že permafrost na severnej pologuli obsahuje asi 1,5 bilióna ton uhlíka.
6. Požiare v Grécku
Grécki hasiči od 16. júla 2022 bojovali s lesnými požiarmi na ostrove Lesbos, ako aj s novými požiarmi na západe Peloponézu a v severnom Grécku, pričom v dôsledku vlny horúčav evakuovali okolité osady. Požiar, ktorý vypukol v horských lesoch na ostrove Lesbos v Egejskom mori neďaleko Turecka a ktorý zapálil nehnuteľnosti v plážovom letovisku Vatera, čo si vynútilo evakuáciu ďalších dvoch dedín – Vrisa a Stavros. V pevninskom Grécku nový lesný požiar ohrozil domy v Krestene na západnom Peloponéze, čo si vynútilo evakuáciu ďalšej dediny, tentokrát Gryllos. Teploty atakovali v niektorých častiach Grécka až 40 stupňov Celzia. V roku 2021 spustošili lesné požiare v Grécku počas najhorších horúčav za posledných 30 rokov približne 121 000 hektárov lesov.
7. Požiare v Španielsku
Požiar, ktorý vypukol v júni 2022 v španielskej provincii Zamora, bol spôsobený rekordnou vlnou horúčav a spálil najmenej 25 000 hektárov. Z 32 dedín v oblasti bolo evakuovaných viac ako 6000 ľudí. Dvaja ľudia zomreli a ďalší traja utrpeli ťažké zranenia. Úrady tvrdia, že situácia je pod kontrolou, ale hasiči bojovali s plameňmi aj v regiónoch Kastília a León, Galícia, Aragónsko, Madrid a Kastília-La Mancha, pričom niektorým miestnym službám dochádzali kapacity na hasenie požiarov. Požiar v obci Ateca v provincii Zaragoza z 20. júla 2022 viedol k pozastaveniu všetkých vlakových spojov s Madridom, Aragónskom a Katalánskom. Podľa španielskych úradov, zomrelo viac ako 500 ľudí počas 10-dňovej vlny horúčav, ktorá vypukla v júli 2022 a potrápila celú Európu.
8. Požiare v Chorvátsku
Rozsiahle požiare potrápia každý rok aj obľúbenú destináciu Chorvátsko. V roku 2010 malo Chorvátsko 2,26 miliónov hektárov prirodzeného lesa, čo predstavuje viac ako 41 % jeho rozlohy. V roku 2021 prišli kvôli požiarom o 4,88 tisíc hektárov prirodzeného lesa. V Chorvátsku hlavná sezóna požiarov zvyčajne začína začiatkom júla a trvá približne 11 týždňov. Medzi 2. augustom 2021 a 25. júlom 2022 bolo nahlásených 115 požiarnych výstrah VIIRS. V Chorvátsku od roku 2021 doteraz zhorelo 250 ha pôdy. Tento celkový počet je normálny v porovnaní s celkovým počtom za predchádzajúce roky od roku 2001. Najviac požiarov ročne bolo zaznamenaných v roku 2017, keď zhorelo 52 tisíc hektárov lesov.
9. Požiar národného parku v Českej republike
Júl 2022 nepriniesol šťastie a pohodové leto ani našim bratom Čechom. Stovky hasičov posilnených jednotkami zo susedného Nemecka bojovali už od 24. júla 2022 s lesným požiarom v českom národnom parku České Švajčiarsko po tom, čo požiar zničil domy a prinútil úrady evakuovať dediny. Požiar na nemeckých hraniciach v obľúbenej turistickej oblasti spôsobil, že dym sa šíril po celej Českej republike, vrátane hlavného mesta Prahy vzdialeného asi 209 km. Požiar sa stále nepodarilo dostať pod kontrolu a v priebehu troch dní sa prehnal cez 300 hektárov parku, keďže požiar sa počas dňa zväčšoval. Slovensko, Poľsko a Taliansko prisľúbili pomoc vrtuľníkov pri hasení požiaru, ktorý si vynútil aj evakuáciu detí z nemeckého letného tábora. Tento rok je to už druhý požiar národného parku České Švajčiarsko. Prvý bol oveľa menší a zasiahol park v apríli 2022.
10. Požiare na Slovensku
Lesné požiare neobchádzajú ani Slovensko. Najväčší požiar na Slovensku vznikol v katastrálnom území obcí Lozorno, Pernek a Malacky v okrese Bratislava-vidiek v roku 1992. Požiar sa rýchlo rozšíril na 1 171 hektárov pôdy a lesa. Spôsobená škoda sa vyšplhala na 56,6 milióna slovenských korún. Najpravdepodobnejšou príčinou vzniku požiaru bolo samovznietenie siláže. Hasiči si vedú presné štatistiky lesných požiarov a v roku 2021 sa pri nich tiež poriadne zapotili.
–28.04.2021 – požiar zmiešaného lesného porastu na ploche 5 hektárov v katastrálnom území Žilina – Trnové, okres Žilina, pri ktorom vznikli priame škody vo výške 100 000 eur. Príčina vzniku požiaru nebola nezistená.
–28.04.2021 – požiar zmiešaného lesného porastu (dub, buk, javor, smrek), ktorý sa nachádzal na kopci v extraviláne nad mestskou časťou Trnové v lokalite Dubie. Požiar sa vplyvom vetra nekontrolovateľne šíril lesným porastom. Požiarom došlo k poškodeniu lesného porastu na ploche cca 5 hektárov – na celej ploche zhorel trávnatý porast a stromy mali rôzny stupeň poškodenia.
–25.03.2021 – požiar zmiešaného lesného porastu v katastrálnom území obce Mužla, okres Nové Zámky na ploche 40 hektárov. Príčina vzniku požiaru bola manipulácia s otvoreným ohňom.
–11.05.2021 – požiar lesného porastu v katastrálnom území obce Makov, v lokalite Sochorová, okres Čadca na ploche 26 hektárov. Požiar najviac ovplyvňoval vietor, lesná hrabanka, suchá tráva a zvyšky po ťažbe a aj samotný mladý zmiešaný lesný porast. Vzhľadom na charakter a priebeh požiaru (lokalita prerastená starou suchou trávou, veterné počasie) bolo zjavné že príčinou vzniku požiaru bolo bližšie nešpecifikované nedbalostné konanie osoby, respektíve osôb.
Zdroje: Požiare v Európe, 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, Požiare na Slovensku 1, Požiare na Slovensku 2
