O tom, že deti svojimi výrokmi často konkurujú aj Ferovi Jokeovi, niet pochýb. Ak si však myslíte, že vás dokážu iba pobaviť, ste pekne vedľa. Nedávno sa totiž na Reddite objavila otázka „Čo najstrašidelnejšie vám kedy dieťa povedalo?“ a nepreháňam, ak poviem, že filmy Jamesa Wana sú oproti tomu len čajový odvar. Od bubáka pod posteľou až po vražedné bábiky, o tom všetko sa so svetom podelili ľudia, ktorým nahnali hrôzu nevinné deti.
Vykašlite sa na kino a na najnovšiu časť Úsmevu, báť sa môžete aj doma, stačí si prečítať nasledujúcich 10 strašidelných príbehov. Ale pozor! Nie je to nič pre strachopudov i samotná Annabelle by sa prežehnala a vzala nohy na ramená.
1. Neviditeľný kamarát
Dcéra mi tvrdila, že má „neviditeľného kamaráta“. Dokonca sa s ním rozprávala.
Raz keď sme boli v kuchyni, ma presviedčala o tom, že spomínaný „kamarát“ je práve teraz v jej izbe na poschodí. Ako to povedala, z hora sa ozvali drobné kroky. Usmiala sa: „Vidíš.“. V dome sme vtedy boli iba my dve.
2. Vesmírny chlapec
„Mami, mne sa tu nepáči. Chcem sa vrátiť na planétu, z ktorej som priletel.“ (Toto mi povedal môj trojročný syn a sťažka si povzdychol.)
3. Imaginárni kamaráti
Moja neter sa na zadnom sedadla auta bavila so svojimi imaginárnymi kamarátmi. Prezradila mi, že je to brat so sestrou. Tesne predtým, ako sme dorazili do cieľa, povedala, že bývajú neďaleko, a opýtala sa, či ich môžeme zaviesť domov. So sestrou sme sa na tom smiali, až kým sme neprechádzali okolo cintorína, kde im naša neter zakývala a rozlúčila sa s nimi.
4. Desivý večer
S dcérou (vtedy mala asi tri roky) sme ležali na posteli. Odrazu sa zachichotala a opýtala sa ma, či som ju pošteklila na nohe.
Nie. Ja som ju určite nepošteklila.
5. Bubák pod posteľou
„Choď si ľahnúť naspäť do postele. Pod tvojou posteľou nikto nie je.“
„Teraz je už za tebou.“
Keď si na to spomeniem, naskakuje mi husia koža.
6. Tajomný muž
Mladšia sestra mi vravievala: „Občas za mnou v noci chodieva muž a snaží sa ma zjesť.“ Prebúdzala sa zaliata studeným potom a takmer každú noc spala u mňa v izbe. Situácia bola natoľko vážna, že sme ju museli zobrať k psychológovi. Nakoniec sa však ukázalo, že za ňou chodieval náš nevlastný otec a dotýkal sa jej. Momentálne chodí na terapie a nevlastný otec už nie je súčasťou nášho života.
7. Čo číha v pivnici?
Neter mi povedala, že ma chcú ľudia z pivnice stiahnuť z kože.
8. Strašidelný strýko Michael
Syn mi často vo svojej izbe pred spaním rozpráva o „strašidelnom strýkovi Michaelovi“. Povedal mi, že je šedivý a podobá sa na jeho uja, až na to, že lezie po stenách a volá ho. Dokonca sa ho raz v noci pokúsil zjesť.
9. Stretnutie s dedkom
Neter nikdy nepoznala môjho otca, teda svojho starkého, lebo zomrel ešte pred jej narodením. Keď mala tri roky, ukázala do rohu izby, kde si môj tatko odkladal vychádzkovú palicu, zamávala a s obrovským úsmevom povedala: „Ahoj, dedko.“ V živote som nič strašidelnejšie a zároveň roztomilejšie nezažil!
10. Strašidelné bábiky
Keď mala neter asi tri roky, povedala svojej mame, že ju má oveľa radšej ako svoju druhú mamu, pretože jej druhá mama sa k nej správala zle. „Raz mi veľmi dlho držala hlavu pod vodou.“
Tá istá neter, keď mala asi šesť rokov, ma vystríhala, že jej bábiky, ktoré majú mimochodom strašidelné mená, sú z krvi, kostí a blata a mám si na ne dávať pozor! Nedovoľ im, aby sa ťa dotkli, inak ťa premenia na bábiku! Keď som sa otočila, iba som počula, ako jednej z bábik šepká: „Nie, Ethel, povedala som ti, aby si sa jej nedotýkala.“
