TOP 10 už neexistujúcich druhov zvierat, ktoré najmä vďaka ľuďom úplne vyhynuli a dnes ich už na Zemi neuvidíte…

Na svete sa ich samozrejme (bohužiaľ) nachádza oveľa viac. Išlo o vzácne druhy, ktoré vyhynuli rôznymi spôsobmi. Niektoré zanikli spolu s dinosaurami, iné sa úplne zmenili pri evolúcii, ale za väčšinu z nich môže práve ľudská rasa A práve o takých zvieratách bude tento článok. No pamätajte, chrániť treba každé zviera, nie len tie vzácne.

Vakovlk tasmánsky

Častejšie známy aj ako Tasmánsky tiger. Išlo o najväčšieho známeho vačkovca modernej doby. Vo voľnej prírode vymreli kvôli neustálemu lovu (považovali sa za hrozbu pre ovce a iné malé hospodárske zvieratá) a zasahovanie ľudí do ich už obmedzeného prostredia im taktiež nijak nepomohlo. Tento druh bol za nebezpečne ohrozeného v roku 1936, ale bolo už príliš neskoro. V ten rok (7. septembra) zomrel posledný jedinec Vakovlka tasmánskeho Benjamin na dôsledky zanedbania zo strany uchovávajúcej Zoo.

Po vyše 60 rokoch od jeho vyhynutia stále existujú tvrdenia o spozorovaní tohto druhu, ale nič z toho zatiaľ nebolo potvrdené.

Holub sťahovavý

Pred približne 200 rokmi ešte vôbec neboli blízko vyhynutia a nikto o tom ani nepremýšľal.
V skutočnosti išlo o najbežnejšie vtáky v Severnej Amerike a bolo ich miliardy.
Keď ich mäso bolo uznané ako lacné jedlo pre otrokov a chudobných, nasledovali masové odchyty a následne aj predaje.

Okrem toho, vzhľadom na početnosť ich kŕdľov boli tieto vtáky považované za hrozbu pre poľnohospodárov. Posledný holub z tohto druhu menom Martha, zomrel 1. septembra 1914 v Zoo Cincinnati.

Ropucha zlatá

Ich objavenie v roku 1966 bolo zrejme obrovskou chybou.
Táto ropucha, známa vďaka svojej zlatožltej farbe, pochádza z tropických lesov, ktoré obklopujú Monteverde v Kostarike. Od roku 1989 nebol videný žiadny jedinec akéhokoľvek pohlavia.

Naposledy sa chovala v roku 1987 a jej miesta chovu boli dobre známe.
V roku 1987 sa ich z dôvodov spôsobených nepredvídateľnou zmenou počasia vyhliadlo len 29 a to sa predpokladaný počet nových jedincov pôvodne pohyboval okolo čísla 30,000. Presne táto katastrofa spôsobila ich úplné vyhynutie. V roku 1989 sa našiel jediný samec a aj napriek rozsiahlym hľadaniam, toto bol posledný záznam druhu.

Tuleň karibský

Ide o jediný druh tuleňov, ktorý vyhynul kvôli ľudským počinom. Taktiež išlo o prvého cicavca „Nového sveta“, ktorého objavil Kolumbus na pobreží Santo Dominga v roku 1494 počas jeho druhej cesty do Ameriky. Kolumbus okamžite nariadil svojej posádke zabiť osem z týchto zvierat, aby mali čo jesť. Odvtedy boli často lovené a zabíjané rybármi, ktorí ich považovali za svojich konkurentov.

Za oficiálne vyhynuté boli vyhlásené 6. júna 2008, aj keď posledný záznam bol vykonaný v roku 1952. Rovnako ako ostatné tulene, aj tento bol na zemi veľmi pomalý. K jeho vyhynutiu taktiež prispela jeho zvedavosť, nedostatok strachu z človeka a nulové prejavy násilia.

Pyrenean Ibex

Ide o prvý vyhynutý druh, ktorý sa ľudia (s neúspechom) pokúsili naklonovať. Po siedmych minútach života zomrel na zlyhanie pľúc. Jeho pôvodným bydliskom boli Pyreneje, pohorie v Andorre, a niektoré miesta vo Francúzsku a Španielsku. Počet jedincov klesal v dôsledku nepretržitého prenasledovania a od polovice 19. storočia začal „miznúť“.

Jeho situácia bola kritická od začiatku 20. storočia, kedy sa odhadovalo, že v Španielsku môže existovať ešte asi 100 jedincov. Po istej dobe sa jeho populácia nezvýšila nad 40 jedincov. V roku 1981 existovalo 30 jedincov a na konci 80. rokov to bolo už len asi 6 až 14 jedincov. Posledný prirodzene narodený jedinec druhu Pyrenean Ibex, pomenovaný Celia, zomrel 6. januára 2000, keď bol nájdený mŕtvy pod padnutým strom vo veku 13 rokov. Jediný spoločník zvieraťa zomrel len o rok skôr na starobu.

Bubal Hartebeest

Napriek tomu, že sa kedysi nachádzali v celej severnej Afrike a na Blízkom východe, ani hlboko zakorenená mytológia Egypťanov nestačila na to, aby ho zachránila od európskych lovcov, ktorí ich začali loviť pre rekreáciu a mäso. Maročania začali strieľať tieto zvieratá pre zábavu a zničili veľké stáda. Mnoho jedincov z Bubal Hartebeest bolo chytených a chránených v rôznych Zoo po celom svete, ale nakoniec vyhynuli. Posledná (predpokladaná) samica zomrela v parížskej zoo v roku 1923.

Tiger jávsky

Už názov značí, že nájsť ste ich mohli jedine na ostrove Jáva. Na začiatku 19. storočia boli tieto tigre tak bežné, že v niektorých oblastiach sa považovali iba za škodcov. S rastom ľudskej populácie sa začalo na veľkých častiach ostrova pestovať, čo viedlo k výraznému zníženiu ich prirodzeného biotopu. Tigre po istom čase začali byť bezohľadne lovené a ľudia im začali vytvárať pasce, z ktorých sa otrávili. Taktiež, domorodci považovali tigre za reinkarnáciu svojich mŕtvych príbuzných a začali s nimi žiť a vykonávať rôzne obrady. Posledný exemplár bol spozorovaný v roku 1972, ale existujú dôkazy, že za zviera dožili 80. rokov. Posledná „výprava“ s cieľom získať dôkazy o Jávskych tigroch sa konala v roku 1979 a boli pri nej identifikované len tri tigre.

Zebra Kvaga

Od ostatných zebier sa líšila hlavne pruhmi na hlave, krku, prednej časti svojho tela a hnedou farbou tela. Posledný voľný jedinec bol chytený pravdepodobne v roku 1870. Posledná zajatá samica Zebry kvaga zomrela 12. augusta 1883 v amsterdamskej zoo, kde žila od 9. mája 1867. Nikto si však neuvedomil, že bola posledná. Spôsobili to chyby v určení, ktoré zebry patria k tomuto druhu. Zaniknutou sa stala hlavne preto, že juhoafrickí poľovníci nemilosrdne lovili na mäso a kožu.

Tecopa Pupfish

Tento druh sa pôvodne nachádzal iba v severných a južných teplých prameňoch Tecopa.
Prvýkrát boli spozorované v roku 1948. Ich pokles začal na začiatku štyridsiatych rokov – obľúbenosť vybudovaných kúpeľov v Tecope rapídne stúpla a mnohé ryby boli vyplavené do kanálov, kde zahynuli. V roku 1981 bol druh Tecopa Pupfish oficiálne zrušený a stal sa prvým zvieraťom, ktoré bolo oficiálne vyhlásené za vyhynuté podľa ustanovení zákona o ohrozených druhoch z roku 1973.

Delfínovec čínsky

Ich populácia sa v posledných desaťročiach drasticky znížila, postupne s faktom, že Čína sa pomaly rozvíjala. Rieky boli využívané na rybárčenie, stavanie priehrad a vytváranie vodnej energie. Postupne bol zaznamenaný aj nárast lodnej dopravy a rybári používali širšie a smrteľnejšie siete. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch bola vyše polovica úmrtí prisudzovaná zapleteniu sa do rybárskej výstroje. V roku 1970 ich ostalo niekoľko stoviek, v roku 1980 ich počet klesol na 400. Nakoniec (rok 1997) ich bolo len 13 jedincov a uskutočnilo sa pátranie. Tento vzácny riečny delfín bol vyhlásený za vyhynutého po tom, čo pátranie v roku 2006 zlyhalo a na planéte neostal ani žiadny Delfínovec čínsky.

zdroj: listverse