10 výskumníkov, ktorí testovali svoje vynálezy sami na sebe

691

Mnoho vedcov je známych pre svoju zvedavosť a odhodlanie skúmať nové možnosti. Niektorí však zašli ešte ďalej a použili seba ako pokusné objekty. Títo výskumníci podstúpili veľké riziká, aby posunuli vedecké poznanie vpred, niekedy s fatálnymi následkami. Tu je 10 najznámejších z nich.

Zdroj Mark König

10. Jonas Salk (1914 – 1995)

Jonas Salk je známy vďaka svojmu prínosu v boji proti detskej obrne. Po úspešných testoch vakcíny na opiciach sa rozhodol ju otestovať na sebe, svojej manželke a deťoch. Vakcína bola prelomom a zachránila nespočetné množstvo životov. Salkovi sa pripisuje veľká zásluha za to, že sa nesnažil získať patent na vakcínu, čím umožnil jej širšie použitie. Hoci dnes sa používa najmä Sabinova vakcína, Salkov prínos je neoceniteľný.

Zdroj Sanofi Pasteur

9. Elie Metchnikoff (1845 – 1916)

Tento ruský fyziológ, ktorý prešiel ťažkými životnými obdobiami, vykonal nebezpečný pokus na sebe. Po smrti manželky upadol do depresie a pokúsil sa o samovraždu. Prežil však a začal sa venovať imunológii. Experimentoval na sebe, keď si vpichol krv pacienta s recidivujúcou horúčkou, aby dokázal, že choroba sa prenáša krvou. Prežil aj tento pokus a neskôr získal Nobelovu cenu za svoj objav fagocytov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v imunitnom systéme.

Zdroj null

8. Carl Wilhelm Scheele (1742 – 1786)

Scheele, nemecký chemik, objavil kyslík a dusík, no jeho meno zatienil Joseph Priestley, ktorý publikoval výsledky rýchlejšie. Scheele pravidelne ochutnával chemikálie, s ktorými pracoval, čo sa mu stalo osudným. Zomrel vo veku 43 rokov, pravdepodobne na otravu ortuťou, ktorú používal pri svojich pokusoch.

Zdroj Unknown authorUnknown author

7. Albert Hoffman (1906 – 2008)

Švajčiarsky chemik Albert Hoffman bol prvým človekom, ktorý syntetizoval a náhodne požil LSD. Po požití si uvedomil jeho účinky a následne experimentoval s touto látkou úmyselne. Jeho výskum halucinogénnych látok mal výrazný vplyv na oblasť psychoanalýzy, pričom ostal silným zástancom ich možného terapeutického využitia.

Zdroj Mirna Castello

6. Kevin Warwick (1954)

Kevin Warwick, britský vedec, sa stal priekopníkom v oblasti kybernetiky. Vložil si do tela elektronické implantáty, ktoré mu umožnili ovládať vzdialené zariadenia len pomocou svojich nervových impulzov. Následne vložil rovnaké zariadenie do ruky svojej manželky, čím vytvoril základ pre komunikačné spojenie medzi nimi pomocou nervových signálov. Tento výskum otvoril diskusiu o budúcnosti ľudských implantátov.

Zdroj Brintam

5. Werner Forssmann (1904 – 1979)

Nemecký lekár Werner Forssmann uskutočnil riskantný experiment, keď si zaviedol katéter do vlastného srdca. S katétrom v srdci išiel na röntgenové vyšetrenie, aby preukázal úspešnosť katetrizácie. Hoci bol spočiatku považovaný za kontroverzného, nakoniec získal Nobelovu cenu za fyziológiu.

Zdroj null

4. William J. Harrington (1924 – 1992)

Harrington sa špecializoval na autoimunitné ochorenia krvi a vykonal pokus, pri ktorom si vpichol krv pacienta trpiaceho idiopatickou trombocytopéniou. Po tom, ako sa u neho objavili príznaky ochorenia, preukázal, že choroba je prenášaná krvnými doštičkami. Tento experiment výrazne prispel k poznaniu autoimunitných porúch.

Zdroj BostonCatholic

3. Daniel Alcides Carrion (1857 – 1885)

Peruánsky študent medicíny Daniel Carrion vykonal riskantný pokus, keď si vpichol krv od pacienta s horúčkou Oroya. Hoci tým preukázal spojitosť medzi dvoma formami ochorenia, zomrel na jeho následky. Po ňom bola pomenovaná Carriónova choroba a jeho odvaha sa v Peru oslavuje ako Deň medicíny.

Zdroj null

2. Santorio Santorio (1561 – 1636)

Taliansky lekár Santorio sa zaslúžil o výskum metabolizmu tým, že si pravidelne meral telesnú hmotnosť a sledoval vylučovanie. Jeho experimenty so starostlivým meraním moču a výkalov položili základy pre ďalší výskum metabolizmu a telesnej regulácie.

Zdroj Patafisik

1. Joseph Goldberger (1874 – 1929)

Joseph Goldberger bol epidemiológ, ktorý sa snažil pochopiť príčiny pelagry, choroby postihujúcej chudobných. Aby preukázal, že pelagra nie je infekčná, vpichol si krv pacientov trpiacich touto chorobou. Jeho experiment dokázal, že pelagra je spôsobená nedostatkom niacínu v strave, čím zmenil pohľad na túto chorobu a pomohol jej prevencii.

Zdroj null

Tieto odvážne experimenty na sebe samých viedli k významným vedeckým objavom a posunuli ľudstvo vpred. Títo vedci riskovali svoje životy v mene poznania a ich prínos je dnes neoceniteľný.

Zdroj

 

Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

0 Komentáre
Najhodnotnejšie
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre