Udržať mozog nažive aj po zániku tela je téma, ktorá fascinovala vedcov po stáročia. Mýty o tom, či si popravené osoby zachovávajú vedomie ešte niekoľko sekúnd po smrti, inšpirovali mnohých k experimentom, ktoré posúvajú hranice vedy. Túto úžasnú, no zároveň desivú predstavu zrealizovalo 10 špičkových vedcov svojou odvahou a inovatívnymi pokusmi. Ich výsledky nám poskytujú nové poznatky o fungovaní mozgu a možnostiach jeho udržiavania pri živote aj po telesnej smrti.
1. Charles-Édouard Brown-Séquard
V roku 1857 Charles-Édouard Brown-Séquard experimentoval so psom, ktorému bola odrezaná hlava. Pomocou okysličenej krvi dokázal na krátky čas obnoviť pohyby v očiach a na tvári zvieraťa. Tento proces, známy ako perfúzia, zvrátil ztuhnutosť smrťou (rigor mortis) a ukázal možnosti oživenia mozgu po smrti.
2. Jean-Baptiste Vincent Laborde
Francúzsky lekár Jean-Baptiste Vincent Laborde posunul Brown-Séquardove výsledky ešte ďalej. Oživil hlavu človeka odrezanú gilotínou. Na experiment použil okysličenú kravskú krv a ľudské cievy spojil s cievami psa. Tvárové svaly sa napínali a čeľusť sa tiež pohla, čo otváralo otázky o tom, ako dlho si mozog po smrti udržíva vedomie.
3. Corneille Heymans
Corneille Heymans experimentoval so sťatým psom, ktorého hlavu chirurgicky spojil so živým psom. Tento bizarný pokus dokázal, že dýchanie a reflexy môžu fungovať aj po smrti, ak sa zachová prísun krvi. Heymansove objavy prispeli k poznatkom o riadení dýchania a úlohe nervových dráh.
4. Vladimír Demichov
Sovietsky vedec Vladimír Demichov bol priekopníkom v transplantáciách orgánov. Jeho najznámejším experimentom bolo pripojenie hlavy šteňaťa k telu dospelého psa. Tento zvláštny dvojhlavý pes žil niekoľko dní, čím Demichov demonštroval možnosti náhrady poškodených orgánov.
5. Robert J. White
Americký neurochirurg Robert J. White v 70. rokoch transplantoval hlavu opice na telo inej opice. Po operácii bola hlava schopná vidieť, počuť a reagovať na podnety, no nemohla ovládať telo. Whiteove pokusy posunuli hranice chirurgie a priniesli etické dilemy.
6. Rodolfo Llinás
Rodolfo Llinás izoloval mozog morčaťa a udržal ho pri pri živote osem hodín. Elektrická aktivita mozgu ukázala, že nervové signály fungujú podobne ako v živom zvierati. Tento experiment pomohol pochopiť zložité spojenia mozgových obvodov.
7. Anton Coenen
Anton Coenen a jeho tím študovali, či je sťatie hlavy humánnou metódou eutanázie. Zistili, že vedomie mizne tri až štyri sekundy po sťatí. Objavili aj masívny elektrický impulz, ktorý naznačuje konečnú smrť mozgových buniek.
8. Nenad Sestan
Vedec z Yaleovej univerzity, Nenad Sestan, dokázal obnoviť cirkuláciu v mozgoch prasiat z bitúnku. Hoci tieto mozgy nenadobudli vedomie, miliardy buniek zostali aktívnych. Tento výskum otvára možnosti liečby poranení mozgu.
9. Juan M. Pascual
Juan M. Pascual študoval mozgy ošípaných, ktoré sú podobné ľudským mozgom. Získal dôležité informácie o synaptických funkciách a elektrických aktivitách mozgu, čo pomáha lepšie pochopiť fungovanie ľudského mozgu.
10. Tím Texaského univerzitného centra
Vedci z Texaského centra vyvinuli zariadenie na udržiavanie aktivity mozgu, ktorý je mimo tela. Toto zariadenie simuluje podmienky, ktoré mozog potrebuje na prežitie a otvára nové možnosti v medicíne a výskume mozgu.
Tieto experimenty ukazujú, že hranica medzi životom a smrťou je oveľa komplexnejšia, než sme si mysleli. Pokusy týchto vedcov priniesli revolučné poznatky o mozgu a jeho schopnosti prežiť aj po telesnej smrti.
