Je bežné, že archeológovia majú vo svojej náplni práce hľadať stratené poklady a zasvätia tomu celý svoj život. Bez nich by sme mnoho toho vzácneho z dávnych čias nepoznali. Niektoré objavy však majú na svojom konte obyčajní ľudia, ktorí na nich zväčša natrafili iba čírou náhodou. Predstavte si, že by ste napr. na svojej záhrade našli vchod do starobylých katakomb – aký super pocit by to bol, že? Ukážeme vám teraz 10 vzácnych nálezov, na ktoré náhodne natrafili ľudia.
Farmár narazil na obrovský pozostatok mamuta
James Bristle a jeho kamarát kopali na svojom poli ako obvykle, keď si uvedomili, že natrafili na niečo zvláštne. Nebolo to nič iné ako pozostatky 15 000 rokov starého obrovského mamuta srstnatého, ktorý ich prekvapil, veď koho by nie. Došlo k tomu v roku 2015 v južnom Michigane, kde sa spolu so stavcami našla lebka a oba kly.
Tento objav tak zmenil odhadovaný čas ich existencie v Amerike. Známy odborník na mamuty Daniel Fisher potvrdil, že tohto mamuta museli zabiť ľudia.
Childericov poklad
Prsteň, ktorý vidíte na obrázku, je súčasťou Childericovho pokladu. Je to ťažký zlatý prsteň s priemerom 27 mm. Tento objav však nie je nedávny, práve naopak. Ešte v roku 1653 kopal robotník Adrien Quinquin pri kostole Saint-Brice v Tournai, keď namiesto špiny našiel zlaté mince a medzi nimi aj tento prsteň, meče, hlavu býka či 300 zlatých včiel. Skutočný poklad.
Múmia Grauballe
Bola to normálna pôda, kde robotníci kopali, keď si jeden z nich náhle uvedomil, že sa dotkol niečoho zvláštneho. Nakoniec to bola múmia Grauballe, ktorá je jedinečná tým, že vlasy a nechty zostali aj po storočiach nedotknuté. Táto múmia je zároveň prvou, ktorej celé telo sa podarilo zachovať. Pochádza z konca 3. storočia pred naším letopočtom a od svojho objavenia sa už niekoľkokrát skúmala. V roku 1955 bolo telo premiestnené do Moesgaardského múzea neďaleko Aarhusu, kde je vystavené verejne.
Skutočne existovali hobbiti?
Tím archeológov z Austrálie a Indonézie hľadal dôkaz o migrácii ľudí z Ázie do Austrálie. Objav pozostatkov hobbitov bol však úplne neplánovanou udalosťou, ktorá ich veľmi prekvapila.
Mohli byť hobbiti zdeformovaní ľudia? Alebo to bol úplne iný druh? Tajomstvo ešte nebolo úplne vyriešené, ale veľa sa objasnilo. Výskumný tím totiž vykopal kostru ženy v jaskyni Liang Bua na indonézskom ostrove Flores v roku 2003. Pri podrobnom skúmaní dospeli k záveru, že žena bola veľmi malá, ale ešte tajomnejšia bola tá skutočnosť, že mala nezvyčajne malý mozog. Niektorí hovoria, že išlo o trpaslíčku. Mnoho otázok však stále zostáva nezodpovedaných, pretože nie je jasné ktorý druh človeka je ich bezprostredným predchodcom.
Ľadový muž
Dvaja nemeckí turisti smerovali na horský priesmyk Hauslabjoch a Tisenjoch, keď objavili niečo veľmi vzácne. Objavili najstaršiu známu prírodnú ľudskú múmiu v Európe, o ktorej si pôvodne mysleli, že ide o mŕtvolu horolezca. Múmia bola nájdená v septembri 1991 v Ötztalských Alpách a dostala prezývku Otzi.
Tento objav bol významný, pretože veľa prezradil o Európanov v dobe Eneolitu. Ďalším zaujímavým príbehom týkajúcim sa Otziho je, že niekoľko ľudí, ktorí sa podieľali na jeho objave, zomrelo za záhadných okolností. Zdá sa preto, akoby bol Otzi prekliaty.
Podzemné mesto Derinkuyu a neuveriteľná sieť tunelov
Písal sa rok 1963, keď istý muž objavil záhadnú štruktúru steny za jednou z miestností v jeho dome. Následne prizval archeológov na ďalšie skúmanie a tí napokon objavili podzemné tunely, ktoré sú dnes súčasťou podzemného mesta Derinkuyu. Verí sa, že mesto bolo postavené v byzantskej ére na ochranu obyvateľov pred moslimskými Arabmi počas arabsko – byzantských vojen. Tieto tunely vo veľkej miere využívali kresťania, o ktorých sa hovorilo, že poskytli útočisko a zachránili takmer 20 000 životov. Podzemné mesto sa nachádza v okrese Derinkuyu v provincii Nevşehir v Turecku a je prístupné širokej verejnosti od roku 1969.
Maľby na stenách jaskyne Lascaux
18-ročný Marcel Ravidat len náhodou objavil ohromujúci vchod do jaskyne zvanej Lascaux. Rozhodol sa tam vrátiť spolu s tromi priateľmi a všimli si, že steny jaskýň sú pokreslené, pričom išlo najmä o vyobrazené zvieratá. Ravidat bol neskôr za tento svoj objav ocenený.
Jaskyňa bola otvorená pre širokú verejnosť 14. júla 1948. Z dôvodu znečistenia ovzdušia, prachu a oxidu uhličitého však maľby začali strácať svoju pôvodnú podobu, a preto kompetentní rozhodli, že turistom vstup zakážu. Obrazy boli však neskôr obnovené do ich pôvodnej podoby a bol zavedený prísny denný monitorovací systém. Ide o obrazy z paleolitickej éry.
Nápis od Jehoasha
Tento objav nápisu od monarchu Jehoasha sprevádzalo niekoľko sporov, keď bol objavený na stavbe nachádzajúcej sa na moslimskom cintoríne v blízkosti Chrámovej hory v Jeruzaleme. Po preložení nápisu sa ukázalo, že sa tam píše o opravách, ktoré urobil Joash v jeruzalemskom chráme. Spor však spočíval v tom či je nápis autentický, alebo či ide o moderný falzifikát. Izraelský úrad pre starožitnosti totiž vzniesol pochybnosti o jeho pravosti.
Loď v Tiberiadskom jazere
Dvaja rybári a amatérski archeológovia z Kibbutz Ginnosar, bratia Moshe a Yuval Lufan, sa usilovali nájsť artefakty z dávnej minulosti Izraela. Keď voda drasticky ustúpila v Tiberiadskom jazere, podarilo sa im objaviť vzácnu loď.
Odborný tím následne vykonal výkop, ktorý trval 12 dní a nocí. Loď bola významným objavom, pretože nielenže zobrazovala druh lode používanej Židmi v staroveku, ale považovala sa aj za druh lode, na ktorej sa kedysi plavil Ježiš. Tieto lode sa zároveň viackrát spomínajú v evanjeliách.
Kone a voz v hrobke dynastie Zhou
Vedci a archeológovia sa domnievajú, že tento hrob patrí jednej z ušľachtilých rodín štátu Zheng (806-375 p.n.l.). Výkop sa uskutočnil v strednej Číne, v meste Xinzheng, kde sa našli desiatky vozov a takmer 100 kostier koní, ktoré majú 2 400 rokov. Jedným z vrcholov celého výkopu bol voz dlhý 2,4 a široký 1,7 m, ktorý bol zdobený bronzom a kosťami.
Foto: Brightside
