História je plná strašidelných a znepokojujúcich udalostí, ktoré sú často desivejšie než tie z najlepších hororových filmov. Kým hororové filmy nás desia umelo vytvorenými príšerami, duchmi či nadprirodzenými javmi, skutočné udalosti z minulosti môžu byť ešte hrozivejšie práve preto, že sa naozaj stali. Nasledujúcich desať príbehov predstavuje len zlomok toho, čo dokáže história ponúknuť tým, ktorí majú chuť nahliadnuť do jej temnejších zákutí.
1. Tajomné klopanie astronauta
V roku 2003 sa Yang Liwei stal prvým čínskym človekom vo vesmíre. Počas svojej misie však zažil niečo, čo mu ostalo v pamäti do konca života. Keď bol sám vo svojej vesmírnej kapsule, z ničoho nič začul zvuk, ktorý pripomínal klopanie na kovové vedro. Nikto nedokázal vysvetliť, čo tento zvuk spôsobilo. Po návrate na Zem sa tím pokúšal znovu vytvoriť zvuk, ale neúspešne. Aj keď sa vedci priklonili k teórii o teplotných zmenách kovu vo vesmíre, ostáva záhadou, prečo rovnaký zvuk počuli aj ďalší astronauti.
2. Invázia zombie v Británii
Čierny mor, ktorý v stredoveku devastoval Európu, bol doslova nočnou morou. V Londýne boli infikovaní ľudia často uzatvorení vo svojich domoch a strážcovia dohliadali na to, aby nikto neunikol. Títo nešťastníci, pripomínajúci zombie, sa však niekedy vzbúrili. Aby sa dostali na slobodu, používali rôzne taktiky, ako napríklad prehodenie slučky cez okno a obesenie strážcu, čo im umožnilo útek. Ľudia, ktorí utiekli, však nemali kde nájsť útočisko, keďže mnohé dediny ich odmietli vpustiť, čím boli odsúdení na pomalú smrť.
3. Vojaci z Waterloo premenení na hnojivo
Bitka pri Waterloo je jednou z najkrvavejších v histórii, kde zahynulo približne 60 000 vojakov. Menej známe je však to, čo sa stalo s ich telami po bitke. V tom čase bolo bežnou praxou zbierať kosti padlých vojakov, rozomlieť ich na prášok a použiť ako hnojivo pre poľnohospodárske účely. Množstvo poľnohospodárov v Anglicku pestovalo plodiny, ktoré boli hnojené týmto makabróznym spôsobom. Tieto plodiny potom konzumovala bežná populácia.
4. Pápež, ktorý po smrti explodoval
Pápež Pius XII. zomrel v roku 1958 a mal jedno želanie – nechcel byť nabalzamovaný. Jeho lekár, Galeazzi-Lisi, však namiesto tradičného balzamovania použil experimentálnu metódu s olejmi, čo spôsobilo, že telo pápeža začalo v horúčavách Stredomoria rýchlo hniť a napokon explodovalo. Smútiaci veriaci boli svedkami jeho zeleného, zapáchajúceho tela, čo sa stalo jednou z najväčších pohrebných hanebností v dejinách Vatikánu.
5. Oživenie Georgea Washingtona
Po smrti Georgea Washingtona v roku 1799 sa jeho rodina obávala, že by mohol byť pochovaný zaživa, čo bola v tej dobe rozšírená obava. Lekár William Thornton mal plán na jeho oživenie – chcel do Washingtonovho tela vpustiť teplý vzduch, aby ho oživil. Napriek svojej viere v tento bizarne znejúci plán, Washington bol pochovaný tradičným spôsobom bez akýchkoľvek pokusov o jeho návrat medzi živých.
6. Experimenty na deťoch zo sirotinca
Ivan Pavlov je známy pre svoje experimenty so psami a podmieňovaním, no jeho žiak Nikolaj Krasnogorskij rozšíril tieto experimenty aj na ľudí. Používal deti z miestneho sirotinca, ktoré manipuloval bez súhlasu opatrovníkov. Deti boli vystavené neetickým pokusom, kde im boli merané sliny a podávané rôzne druhy jedla za prítomnosti podnetov, ako sú elektronické šoky. Hoci bol výskum krutý, prispel k lepšiemu pochopeniu podmieňovania ľudí a položil základy modernej kognitívno-behaviorálnej terapie.
7. Múzeum hrôzy živých Eskimákov z Grónska
V roku 1897 Robert Peary priviedol šiestich Eskimákov z Grónska, vrátane 7-ročného Minika a jeho otca Qisuka, do New Yorku, kde ich vystavovali v Americkom prírodovednom múzeu. Štyria zomreli na choroby, vrátane Qisuka, a múzeum predstieralo jeho pohreb, zatiaľ čo jeho telo pitvali a vystavili. Minik, ktorý zostal sám, roky bojoval za návrat otcových pozostatkov. Nakoniec prinútil Pearyho vypočuť ho, no až po tom, čo sa Minik vyhrážal zverejnením Pearyho detí s Eskimáčkami. Hoci sa Minik vrátil do Arktídy, nakoniec túžil po USA, kde v roku 1916 zomrel na španielsku chrípku. Mal 28 rokov.
8. Obchod s mŕtvolami
9. Londýnsky sériový vrah
Počas londýnskych náletov v roku 1942 sériový vrah Gordon Frederick Cummins, známy ako „Blackout Ripper,“ terorizoval mesto v šesťdňovom vyčíňaní. Cummins, člen Kráľovského letectva, napadol sedem žien, z ktorých štyri zabil, väčšinou prostitútky. Jeho obete boli brutálne zavraždené a znetvorené. Na piaty deň bol prichytený pri útoku na Mary Haywoodovú, keď nechal svoj služobný respirátor na mieste činu. Polícia ho vystopovala a Cummins bol odsúdený na smrť a popravený 25. júna 1942.
10. Zabudnutá obeť lincolnovho atentátu
Clara Harrisová a Henry Rathbone boli prítomní pri atentáte na prezidenta Lincolna v roku 1865, keď John Wilkes Booth zastrelil prezidenta a bodol Rathbonea. Neskôr sa Clara a Henry zosobášili, no traumatická skúsenosť ich poznačila. Clara si nechala svoje krvavé šaty ako spomienku a Rathbone začal počuť hlasy, ktoré ho obviňovali z Lincolnovej smrti. V roku 1883, na Štedrý večer, Rathbone v šialenstve zastrelil Claru a pokúsil sa zabiť aj svoje deti, po čom bol umiestnený do blázinca, kde strávil zvyšok svojho života.
História je plná udalostí, ktoré svojou krutosťou a absurditou prevyšujú hororové príbehy. Tieto príklady nám ukazujú, že najstrašidelnejšie príbehy často nemusia byť vymyslené, pretože realita dokáže byť ešte desivejšia.
