Môže byť kriminálne správanie zakódované v DNA? Niektorí vedci tvrdia, že genetické predispozície môžu ovplyvniť sklon k porušovaniu zákona. Nie je to o tom, že sa niekto „narodil zlý“, ale biologické faktory môžu zvýšiť riziko kriminálneho správania. Tu sú niektoré z najzaujímavejších teórií, ktoré skúmajú spojenie medzi biológiou a zločinom.
1. Reformácia nie je pre každého
Vedci skúmali mozgovú aktivitu väzňov pred ich prepustením, aby zistili, či sa znovu dopustia trestného činu. Štúdia zistila, že osoby s nižšou aktivitou v prednej cingulárnej kôre – oblasti zodpovednej za impulzívnu kontrolu – mali vyššie riziko recidívy. Hoci výsledky naznačujú spojenie medzi mozgovou aktivitou a správaním, vedci varujú pred unáhlenými závermi.
2. Kriminálnici od narodenia?
Dlhodobá štúdia na ostrove Maurícius odhalila, že deti s nižšou srdcovou frekvenciou a slabšími reakciami na stresové podnety mali vyššiu pravdepodobnosť stať sa páchateľmi. Podľa tejto teórie tieto deti pociťujú menší strach, a preto nereagujú na tresty či úzkosť iných ľudí. Genetika hrá rolu, no prostredie zohráva kľúčovú úlohu v tom, či sa takéto dieťa stane zločincom.
3. Olovo a kriminalita
Vystavenie olovu počas tehotenstva môže viesť k neurologickým poruchám, nižšiemu IQ a zvýšenej agresii. Štúdie naznačujú, že vysoká koncentrácia olova v prostredí súvisí s nárastom násilnej kriminality o dve desaťročia neskôr. Po odstránení olova z benzínu v USA v 70. rokoch 20. storočia klesla kriminalita o 20 rokov neskôr. Táto teória má svojich kritikov, ale vzťah medzi olovom a správaním je nezanedbateľný.
4. Gén bojovníka
Genetické varianty MAOA a CDH13, známe aj ako „gén bojovníka“, sa spájajú s násilným správaním. MAOA ovplyvňuje metabolizmus dopamínu, ktorý reguluje náladu, zatiaľ čo CDH13 je dôležitý pre neurologické spojenia. Hoci tieto gény môžu zvýšiť riziko násilných činov, ich vplyv je často podmienený nepriaznivým prostredím v detstve.
5. Psychopatia ako evolučná výhoda
Niektorí vedci tvrdia, že psychopatické črty, ako nedostatok empatie a odvaha, mohli byť evolučne výhodné v prostrediach, kde dominovali súťaž a hierarchia. Napríklad v kultúrach, kde bolo sociálne postavenie dôležité pre reprodukčný úspech, mohli psychopatické vlastnosti zabezpečiť prežitie génov.
6. Mozgová obrana na súde
Neurovedecké dôkazy sa čoraz častejšie využívajú na zmiernenie trestov. Abnormality v mozgu, ktoré ovplyvňujú impulzívnosť a agresivitu, môžu byť brané ako poľahčujúce okolnosti. Tieto prípady však otvárajú otázky, či by biologické faktory mali ovplyvniť právne rozhodnutia.
7. Implantáty ako riešenie
Výskum mozgových implantátov, ktoré by mohli kontrolovať násilné správanie, postupuje. Tieto zariadenia by mohli pomôcť zločincom zvládnuť impulzivitu a agresivitu. Myšlienka, že by sa kriminalita dala „vyliečiť“, však vyvoláva etické obavy.
8. Výživa a správanie
Zlá výživa a vystavenie toxínom v detstve môžu zvýšiť riziko násilného správania v dospelosti. Štúdie ukázali, že lepšia výživa, pohyb a mentálna stimulácia u detí znižujú kriminalitu v dospelosti až o 35 %. Významné zlepšenia sa dosiahli aj u dospelých väzňov po doplnení stravy o omega-3 mastné kyseliny.
9. Srdcová frekvencia a kriminalita
Tínedžeri s nízkou pokojovou srdcovou frekvenciou majú vyššie riziko stať sa násilnými páchateľmi. Tento ukazovateľ môže súvisieť s menším strachom a nižšou citlivosťou na stres, čo vedie k agresívnejšiemu správaniu.
10. Prostredie ako hlavný faktor
Aj keď biológia zohráva významnú úlohu, prostredie je kľúčové. Starostlivosť, výživa a podpora v detstve môžu zmierniť genetické predispozície k zločinu.
Biológia nie je osud. Hoci genetické a neurologické faktory môžu ovplyvniť riziko kriminálneho správania, vhodné prostredie a podpora môžu tieto vplyvy zmierniť. Štúdie o biologických koreňoch kriminality sú fascinujúce, no zároveň zdôrazňujú význam prevencie a včasného zásahu.
