Dnes sme si pre vás pripravili zoznam ostrovov, ktoré sú nezvyčajné a pozoruhodné. Každý z nich má niečo do seba a každý z nich by sme chceli navštíviť (minimálne ja). Takže ak hľadáte tipy na cestovanie, kde nemusíte riešiť plno turistov, nech sa páči!
1. Ni’ihau
Najzápadnejší z ôsmich hlavných havajských ostrovov, Ni’ihau sa od ostatných siedmich ostrovov líši tým, že je úplne v súkromnom vlastníctve. V roku 1864 ho kúpila Elizabeth Sinclair. Návštevníci sú tam povolení málokedy, preto sa ostrovu hovorí „Zakázaný ostrov“. Na Ni’ihau žije približne 130 obyvateľov, ktorých rodným jazykom je havajčina, ale dohovoríte sa aj anglicky.
2. Ostrov Attu
Ďalší najzápadnejší ostrov, tentoraz v rámci Aleutských ostrovov na Aljaške, aj keď leží na východnej pologuli. Attu má 20 obyvateľov, ktorí žijú a pracujú v stanici Attu, zariadení pobrežnej stráže Spojených štátov LORAN (Long Range Aid to Navigation). Attu je posledným ostrovom v reťazi Aleutských ostrovov s dĺžkou 1 900 km.
3. Ostrov Monuriki
Monuriki je malý, neobývaný ostrov v súostroví Mamanuca na Fidži. Monuriki by za normálnych okolností nebol ničím výnimočný, ale do centra pozornosti sa dostal, keď bol použitý ako hlavné miesto na nakrúcanie filmu Toma Hanksa „Cast Away“ (Stroskotanec) z roku 2000 o mužovi, ktorého lietadlo havaruje a následne na ostrove žije 4 roky. Vo filme je ostrov úplne izolovaný, aj keď v skutočnosti sa v okruhu niekoľkých kilometrov od neho nachádza niekoľko ďalších ostrovov vrátane Tavua, na ktorom žije približne 2 400 obyvateľov. Monuriki sa vďaka tomu filmu stal populárnou turistickou destináciou.
4. Ostrov Navassa
Navassa je neobývaný ostrov v Karibiku, asi 50 kilometrov západne od Haiti. Celé jeho pobrežie tvoria strmé útesy, ktoré znemožňujú vylodenie lodí. Spojené štáty ho anektovali v roku 1857 a v nasledujúcich desaťročiach na ňom ťažili rozsiahle ložiská guána (nahromadené exkrementy morských vtákov, netopierov a tuleňov – fosforečné hnojivo). Ostrov je momentálne klasifikovaný ako prírodná rezervácia a na vstup naň je potrebné povolenie vlády Spojených štátov (ktoré sa udeľuje málokedy). Navassa je tiež jedným z mála územných sporov Spojených štátov – nárokuje si ju aj Haiti.
5. Špicbergy
Špicbergy sú najväčším zo Špicberských ostrovov severne od Škandinávie. Je to nórske územie, na ktorom sa nachádza mesto Longyearbyen, jedno z najsevernejšie položených stálych osídlení na svete. Špicbergy taktiež obsahujú aj najsevernejší kostol a najsevernejšie letisko. Vzhľadom na nebezpečenstvo ľadových medveďov, musí človek, keď cestuje kamkoľvek na Špicbergy mimo Longyearbyenu, podľa zákona nosiť pušku. Na Špicbergoch sa nachádza aj Svalbardský globálny trezor semien, kde sa uchovávajú rôzne semená rastlín, aby sa zachovala biodiverzita v prípade akejkoľvek rozsiahlej katastrofy.
6. Atol Palmyra
Palmyra je vlastne súbor malých ostrovčekov, ktoré sa nachádzajú približne na polceste medzi Havajom a Samoou. Najväčší z nich, Cooperov ostrov, je v súkromnom vlastníctve a spravuje ho organizácia The Nature Conservancy. Zvyšok je vo vlastníctve federálnej vlády Spojených štátov a spravuje ho Úrad pre ryby a divokú prírodu. Na Palmyre pracuje malá skupina vládnych vedcov a dobrovoľníkov z Nature Conservancy, ktorí sa starajú o ochranu a výskum. V roku 1974 sa v Palmyre odohrala dvojnásobná vražda, ktorá bola neskôr podrobne opísaná v knihe „And the Sea Will Tell“.
7. Ostrov Howland
Howland leží približne na polceste medzi Havajom a Austráliou a je vzdialený asi 80 kilometrov severne od rovníka. Podobne ako mnoho iných malých tichomorských ostrovov si ho nárokovali Spojené štáty a ťažili ho pre ložiská guána. Bol tu aj pokus o kolonizáciu, ktorý ale bol prerušený druhou svetovou vojnou, keď na Howland zaútočili japonské bombardéry deň po bombardovaní Pearl Harboru, pričom zahynuli dvaja kolonisti a zvyšní dvaja museli byť evakuovaní. Po vojne sa už žiadny ďalší pokus o kolonizáciu neuskutočnil. Howland je dnes prírodnou rezerváciou a je najznámejší tým, že bol zastávkou na lete Amelii Earhartovej okolo sveta, na ktorý nikdy nedorazila.
8. Pitcairnove ostrovy
Pitcairn je jediným obývaným ostrovom zo štyroch v skupine Pitcairnových ostrovov. Je to posledné zostávajúce Britské zámorské územie v Tichom oceáne. Ostrov Pitcairn, na ktorom žije len približne 50 obyvateľov, je najmenej obývanou a najodľahlejšou jurisdikciou na svete (nachádza sa približne 2100 kilometrov západne od Čile). Všetci jeho obyvatelia sú potomkami vzbúrencov z lode HMS Bounty a Polynézanov, ktorí ich sprevádzali. Pod vodami Bountyho zálivu je stále vidieť zhorený vrak lode Bounty. Na Pitcairne sa údajne vyrába jeden z najlepších medov na svete, čo potvrdila dokonca aj bývalá kráľovná. Ak sa rozhodnete si ho objednať cez ich webovú stránku, pripravte sa na dlhú dodaciu dobu. Pitcairn nemá letisko a záliv Bounty je malý a plytký, takže ostrov je navštevovaný a zásobovaný len príležitostne.
9. Bouvetov ostrov
Bouvet je sopečný ostrov s rozlohou 49 kilometrov štvorcových v južnej časti Atlantického oceánu, približne 2500 kilometrov juhojuhozápadne od Južnej Afriky. Je takmer úplne pokrytý ľadom. Väčšinu pobrežia tvoria veľmi strmé útesy, ktoré sťažujú vylodenie. Bouvet bol pôvodne britským územím, ale Británia sa vzdala svojich nárokov a odstúpila ostrov Nórsku, ktoré ho udržiava ako prírodnú rezerváciu. Bouvet nebol nikdy obývaný a pravdepodobne ani nikdy nebude. Preslávil sa tým, že je najodľahlejším ostrovom na svete. Najbližšia pevnina, Zem kráľovnej Maud v Antarktíde, leží približne 1 750 km južnejšie.
10. Ostrov Severný Sentinel
Ostrov Severný Sentinel leží približne 32 kilometrov západne od ostrova Smith v Bengálskom zálive. Má rozlohu približne 72 kilometrov štvorcových a je úplne zalesnený s výnimkou tenkých pásov pláže, ktoré obklopujú väčšinu z neho. Je nevýrazný, až na to, že ho obýva jeden z mála zostávajúcich „nekontaktovaných národov“ na svete. Sentinelčania sú veľmi xenofóbni a bránia sa prakticky všetkým pokusom o kontakt, pričom často strieľajú šípy na lode a vrtuľníky, ktoré sa priblížia príliš blízko k ostrovu. Vzhľadom na ich aktívny izolacionizmus a náročnosť pozorovania ostrova zo vzduchu sa o Sentinelčanoch nevie takmer nič – ich jazyk, kultúra a ani presný odhad ich počtu. Ostrov je technicky súčasťou zväzového územia Andamanské a Nikobarské ostrovy, ale v praxi miestna vláda vyhlásila, že má v úmysle ponechať ostrov jeho obyvateľom, čím sa stane autonómnym.
Zaujímavé? Prečítajte si predošlú časť!
