Od začiatku civilizácie sa človek pri každodenných činnostiach inšpiroval prírodou. Lovci napodobňovali predátorov. Kopírovali ich spôsoby maskovania, taktiky i lovu. Ani tisíce rokov neskôr sa situácia nezmenila. Príroda je stále našou inšpiráciou. Mnohé vynálezy by sme nikdy nevytvorili, keby sme ich neodpozorovali v prírode.
Materiál na zber vody
S dažďom sa na púšti stretávame iba zriedka. Krajinu spaľuje slnko. Trošku vlhkosti prináša až ráno, keď sa nad dunami piesku vytvorí chumáče hmly. Ale ako sa z nej napiť? Namíbijský púštny chrobák vie, ako na to. Na krídla chrobáka sa chytá hmla, ktorá kondenzuje a po ryhovatej štruktúre sa dostáva smerom k hlave. Celý povrch krusty chrobáka odpudzuje vodu. Ako na krídlach pribúda nahromadená voda, kvapky sa zväčšujú a pri dostatočnej veľkosti sa po drážkach zgúľajú chrobákovi do úst. A smäd je zažehnaný.
Inžinieru z Massachusettského inštitútu si jeho vynález prepožičali a vytvorili materiál, ktorý je schopný pozberať vodu zo vzduchu. Ak by sme takýto systém napríklad využili pri výrobe stanov, pri kampovaní by sme každé ráno mali trochu vody. Napríklad na umytie tváre.
Žijúce mikroroboty
O čo by bol život jednoduchší, keby sa doktori dokázali dostať do nášho tela a pozrieť sa, čo spôsobuje bolesť alebo chorobu. Zobrazovacie technológie ešte stále nemajú dostatočne dobrý obraz. MRI prístroje sú zase veľké a drahé.
Riešením môže byť kyberplazma – živý robot, ktorý je schopný presúvať sa po tele cez našu krv. Robot je vybavený senzormi, ktoré reagujú na chemikálie i svetlo. Má svoj vlastný nos, oči a dokonca nervový systém poháňaný glukózou, ktorý nahráva všetky podnety z vonkajšieho prostredia. Tieto podnety premieňa na elektrické signály rovnako ako náš mozog.
Inšpiráciu k tomuto vynálezu našli vedci u mihule. Ide o parazita, ktorá má tvar valca a funguje na rovnakých princípoch ako kyberplazma.
Robotické rameno
Sloní chobot – rovnako ohybný ako naša ruka. Pozostáva z viac ako 40 000 svalov a dokáže odtrhnúť jabĺčko zo stromu ale aj vytrhnúť celý strom zo zeme. Presne tak by malo fungovať aj robotické rameno, ktoré vytvorila nemecká spoločnosť Festo. Štyri kovové ramená sa učia ako malé dieťa. Pokus – omyl. Robot si dokáže zapamätať zmeny vlastnej polohy a prispôsobí pohyby a silu svojich ramien úlohe, ktorú má vykonať. Rameno je vyrobené z polyamidu, ktorý je dosť pevný, aby zvihol aj tažké predmety ale dokáže vykonávať aj jemnú prácu.
Oválny vlak
Japonské rychlovlaky mali problém. Pri vychádzaní z tunela pri obrovskej rýchlosti vytvárali tlakovú vlnu. Tlačili pred sebou obrovskú stenu vzduchu, podobnú, akú vytvárajú rakety. To spomaľovalo vlak a zvytočne sa navyšovala spotreba paliva.
Riešenie našli vedci u vtákov. Rybáriky majú špecálne tvarovaný zobák, ktorý im pomáha pri love rýb. Vďaka špicatému tvaru sú schopné sa ponoriť bez toho, aby špliechali. Vodu neodtláčajú, ale vďaka tvaru zobáka sa roptýli okolo neho.
Milovník vtákov a inžinier v jednom, Eiji Nakatsu, zostrojil vlak, ktorý má špicatý nos rovnako ako rybáriky. Týmto vynálezom sa znížila hlučnosť i náklady na palivo.
Roboty, ktoré sa dokážu zmrštiť
Kto povedal, že roboty musia byť iba pevné a z kovu. Tím vedcov z Talianska vytvoril robota, ktorý pripomína mrštné telo chobotnice. Dokáže plávať, držať predmety aj sa obracať. Navyše, v porovnaní so svojími kovovými bratmi, využíva oveľa menej počítačových technológií. Nepohybuje sa na základe matematických výpočtov a nemá ani kĺby a pevné spoje, čo je jeho obrovskou výhodou.
Iné roboty vyžadujú dôkladné programovanie, aby sa dokázali vyhnúť objektom. V blízkosti človeka alebo nového povrchu môžu byť dokonca nebezpečné a majú tendenciu správať sa nepredvídateľne.
Taliansky vynález mäkkého robota je oveľa bezpečnejší. Dokáže meniť tvar a prispôsobiť sa okoliu. V budúcnosti by mohli takéto roboty pomáhať pri záchrane uviaznutých ľudí. Budú schopné s nami komunikovať bez programovania.
