Na svete nájdeme asi 300,000 druhov rastlín. Malé či veľké, páchnuce či voňavé, pestré či jednofarebné. Niektoré môžu byť úplne obyčajné, iné zas stoja za počudovanie. Existujú však rastliny, ktoré môžu byť zaujímavé, aj keď to na prvý pohľad nevidieť. Dnes Vám preto prinášame zoznam desiatich najzvláštnejších rastlín na svete.
Actaea pachypoda (White Baneberry)
Táto rastlina pochádza pôvodne zo severoamerických lesov. Nepresahuje výšku 60 centimetrov a listov na nej nájdete naozaj len zopár. Má malé guľôčkovité plody, vyzerajúce ako oči z nejakého hororu. To nie je všetko. Tieto plody sú totiž veľmi nebezpečné a toxické, aj napriek tomu, že ich priemer je maximálne 6 milimetrov.
Euphorbia obesa (Baseball Plant – Baseballová rastlina)
Táto rastlina, tvarom pripomínajúca baseballovú loptu, pochádza z Južnej Afriky. Jedná sa o nerozvetvenú rastlinu s priemernou výškou 20 cm. Ide o veľmi vzácny a špeciálny druh rastliny, preto je chránená zákonom. Rôzne pohlavia tohto kvetu potrebujú rôzne podmienky na život, preto ich nikdy nenájdete spoločne (vďaka čomu sú ohrozené). Taktiež, ako rastlina pred touto, je veľmi toxická a môže spôsobiť ťažké kožné ochorenia.
Hydnellum peckii
Alebo tiež „Krvácajúca zubná huba“. Ide o špeciálny druh huby, ktorý zo svojich pórov vytvára červenú tekutinu veľmi podobnú krvi, ktorej kvapôčky môžeme vidieť po celom jej povrchu. Nájdete ju hlavne v Severnej Amerike, ale môžete ju zhliadnuť aj v rôznych krajinách Európy. Aj keď nie je toxická ani jedovatá, je veľmi ťažko stráviteľná a jej „krv“ chutí veľmi horkasto. Okrem toho však nepríjemne zapácha a dokáže meniť farbu, z oranžovej na ružovú a opačne.
Welwitschia Mirabilis (Velvíčia podivná)
Ide o veľmi unikátnu rastlinu, ktorú nájdete len v Namíbijskej púšti. Je mimoriadne odolná a dokáže prežiť v extrémnych poveternostných podmienkach. Taktiež je však zaujímavá svojim životom. Dokáže sa dožiť 500 až 1,500 rokov. Niektoré odrody majú iba dva listy, ktoré rastú celý ich život. Podobne ako Baseballová rastlina, taktiež má rozdelené pohlavia.
Lithop (Kameňovec)
Alebo jednoducho – „živé kamene“. No nie je to tak úplne pravda. V skutočnosti ich kameňovitý vzhľad spôsobuje spojenie dvoch listov a zároveň ich farba. U listov je to sivá, alebo hnedá a v prípade, že kvety vykvitnú, môžu byť biele, šedé, ružové alebo fialové. Rastú hlavne počas dažďových sezón, vďaka čomu ich nájdeme hlavne v Južnej Afrike. Okrem toho, žijú vyše 50 rokov.
Mimosa Pudica (Citlivka obyčajná)
Tiež by sa dala nazvať citlivou/plachou rastlinou. Pochádza z Južnej Ameriky, ale dnes ju nájdete skoro všade. Obľubuje skôr tiene, ako vystavenie sa priamemu slnku. Okrem tohto, je prezývaná „plachou“ aj kvôli reakcii na dotyk. Ako náhle sa jej dotknete, stiahne sa a uzavrie. Dá sa teda povedať, že ide o rastlinu s najcitlivejším primárnym nervovým systémom.
Amorphophallus titanum (Zmijovec titánsky)
Alebo inak „Mŕtva kvetina“. Prezývaná je tak hlavne kvôli jej mŕtvolne zapáchajúcej „vôni“. Nájdete ju prirodzene rásť jedine na Sumatre a nebude ťažké si ju všimnúť. Okrem najzapáchajúcejšej rastliny na svete je totiž aj najväčšia. Kvitne však len raz za 40 rokov, vďaka čomu je momentálne chránená zákonom, keďže ide o ohrozenú rastlinu.
Rafflesia Arnoldii (Raflézia Arnoldova)
Raflézia je v mnohom veľmi podobná „Mŕtvej kvetine“. Je o trochu menšia, ale smrdí skoro rovnako. Jej kvet môže dorásť do priemeru 80 až 100 centimetrov. Nájdete ju v lesoch na Sumatre, kde spolu s „Mŕtvou kvetinou“ podporujú návštevnosť krajiny. Zaujímavé tiež je, že sa rozmnožuje nepohlavne, keďže má aj samčí, aj samičí reprodukčný systém.
Dionaea muscipula (Mucholapka)
Jedná sa o viac-menej všetkým známu mäsožravú rastlinu, čo znamená konzumáciu hmyzu a veľmi malých zvierat. Prirodzenie rastie len vo východnej Karolíne, zdržiavajúc sa najmä blízko vodných plôch. Pokiaľ príde do kontaktu s korisťou, okamžite uzatvára svoje lepkavé „pasce“. Potom už len asi 10 dní trávi korisť, až kým ju úplne nerozloží.
Nepenthes (Krčiažnik)
Tiež ide o mäsožravú rastlinu, akurát o trošku väčšiu a nájdeme ju hlavne v južnej Ázii. Pri love jej pomáha pekná tmavočervená farba a príjemný zápach vychádzajúci z jej „džbánikov“. Niektoré väčšie druhy dokážu skonzumovať dokonca aj myši. Rastlina má naozaj tajomnú štruktúru listov a obsahuje špeciálne tráviace enzýmy, preto ešte nie je vedcami úplne pochopená.
zdroj: themysteriousworld
wow