Trápnosti sa dejú. Je to normálne, je to ľudské a každý z nás to aspoň raz zažil. Netreba si z toho robiť ťažkú hlavu. Vedzte, že v tom nie ste sami. Možno sa dokonca budete cítiť lepšie, ak si prečítate nasledujúcich 10 príbehov o ľuďoch, ktorým sa podarili fakt trápnosti nad trápnosti. Ešte dnes sa pri spomienky na to, čo spravili, červenajú.
1. Prdol som si na pohovore.
Na pohovore sa ma spýtali, ako zvládam stres. Namiesto odpovede som si prdol. Nebolo to naschvál, ale už odkedy som prišiel, sa to pýtalo na svet.
2. „Ľúbim ťa.“
Raz som omylom telefonát so šéfom ukončil so slovami: „Ľúbim ťa. Pa-pá.“ Našťastie to zobral s humorom a zažartoval: „Aj ja teba, haha.“
3. Kýchol som si.
Bol som na stretnutí so šéfkou a podarila sa mi strašná trápnosť. Kýchol som si. Na tom by nebolo nič zlé, ale nestihol som si zakryť ústa a z nosa mi vyletel sopeľ. Skúste hádať, kde pristál. Áno, rovno v šéfkinom výstrihu.
4. „Gratulujem.“
S kamarátom sme boli na kare nášho spoločného známeho. Keď som chcel rodine nebožtíka vyjadriť úprimnú sústrasť, náhodou zo mňa vyletelo: „Gratulujem.“ Cítil som sa hrozne trápne.
5. „Nie, ďakujem.“
Bol piatok a s priateľkou sme práve zaplatili v obchode za nákup. Keď už sme boli pri dverách, pokladníčka nám zaželala pekný víkend a ja som jej namiesto „Aj vám“ povedal „Nie, ďakujem“. Myslel som si, že sa pýta, či chcem bloček.
6. „Už to asi tak ľahko nerozchodí.“
Keď som sa po pohrebe babky na druhý deň vrátil do práce, šéf sa ma opýtal, ako sa jej darí. Iba som pokrčil plecami a odvetil: „Už to asi tak ľahko nerozchodí.“
Všetci kolegovia vybuchli do smiechu, iba šéf bol červený ako paprika. Celý deň sa mi potom spravedľňoval.
7. Potrasenie rukou
Pred pár rokmi som prvý raz letel lietadlom a navyše úplne sám. Pri kontrole ma zamestnanec letiska požiadal o pas a natiahol ku mne ruku. Namiesto toho, aby som mu podal pas, som mu potriasol rukou.
8. Povracal som sa.
V sanitke som sa povracal na pacienta. Našťastie to vzal s humorom a smial sa. Najhoršie na tom bolo, že sa to veľmi rýchlo rozkríklo po celej nemocnici. A ešte ďalšie 3 mesiace si zo mňa všetci uťahovali.
9. Oslovil som šéfa „mami“.
V práci sme raz mali veľmi dôležité pracovné stretnutie, na ktorom sa preberali extrémne seriózne záležitosti. Neviem, ako sa mi to podarilo, ale šéfa som vtedy oslovil „mami“. Bolo to pekne trápne. Skoro som sa od hanby prepadol pod zem.
10. Babka prišla o vlasy.
Keď som bol malý, mama si ma vzala pred návštevou u babky bokom a veľmi dôrazne mi prízvukovala: „Babka prišla o všetky vlasy, lebo je veľmi chorá. Opováž sa na to nejako komentovať.“ Jasné, že som na to zabudol. Deti takéto veci púšťajú jedným uchom dnu a druhým von. Len čo Babka vošla do dverí, zvolal som: „Ahoj! Teda, aký máš len super účes!“