Sto rokov predtým, ako definitívne zanikla, prešla ríša Aztékov obrovskou zmenou. Syn vládcu Tlacaelel prehlásil boha vojny Huitzilopochtli za najvyššieho zo všetkých bohov. Od vtedy obyvatelia Aztéckej ríše slúžili bohovi vojny. Početné ľudské obety sa stali neoddeliteľnou súčasťou každodenného života.
Viedli vojny iba preto, aby zo zajatcov robili obete pre bohov
Zvyčajne Aztékovia ako obete bohom využívali vojnových zajatcov. Naneštastie napriek tomu, že viedli množstvo vojen, nepodarilo sa im chytiť dostatok nepriateľských zajatcov. Potrebovali viac obetí pre bohov. A tak sa dohodli so susedným mestom Tlaxcala, že budú medzi sebou neustále bojovať iba preto, aby mali Aztékovia dostatok zajatcov na vykonávanie obetných obradov.
Dobrovoľné obete
Mnohí obyvatelia považovali za česť obetovať sa bohom. Aké veľké bolo prekvapenie španielskej armády, keď oslobodila zajatcov a oni sa rozhnevali, že ich pripravili o česť obetovať .
Festival počas mesiaca Toxcatl
Počas mesiaca toxcatl bol spomedzi obyvateľov vybraný jeden muž. Musel spĺňať isté požiadavky – jemnú pokožku a dlhé rovné vlasy. Počas celého ďalšieho roka bol tento muž uctievaný ako boh. Dostal štyri manželky a jeho jedinou úlohou bolo chodiť po meste, hrať na flautu a voňať kvety. Po dvanástich mesiacoch vystúpil po schodoch do pyramídy a zlomil flautu. Za účasti početných divákov si ľahol na kamenný oltár a kňaz mu vyrezal srdce z hrude. Potom si Aztékovia zvolili nového ľudského boha a celý proces sa začal od znova.
Obetný rituál
Zvyčajne obrad prebiehal tak, že obeť musela vyjsť po schodoch do veľkej pyramídy a ľahnúť si na kamenný oltár. Kňaz sa postavil k nemu a v rukách držal nôž. Čepeľ noža bola vyrobená zo sopečného skla. Kňaz následne nožom obeti rozrezal hrudník a vytiahol ešte stále bijúce srdce. Potom ho zodvihol do výšky pred zrak všetkých prítomných obyvateľov. Následne srdce roztrieštil o obetný oltár. Nevládne telo obetovaného bolo zgúľané po schodoch pyramídy. Pod pyramídou už na telo čakali mäsiari, ktorí ho rozporcovali na kúsky. Kostra bola odstránená a vystavená spolu s kostrami ostatných obetovaných ľudí. Z mäsa sa pripravili pokrmy pre najbohatších Aztékov.
Hodovanie na ľudskom mäse
Telá obetovaných ľudí sa často neskôr piekli spolu so zrnom. Z pripraveného jedla boli potom medzi kňazmi hody. Niekedy sa mäso pripravilo pre celé mesto. Každý obyvateľ, ktorý sa zúčastnil na hodovaní sa zapojil aj do kolektívneho rituálneho kanibalizmu. Z kostí neskôr vyrobili ozdoby, zbrane a hudobné nástroje.
Dodnes pretrvalo jedno jedlo z tohoto hodovania – pozole. V čase Aztékov išlo o polievku, konkrétne vývar zo stehna obetovaného človeka. Polievka sa podávala výlučne vládcovi ríše. Dnes sa polievka samozrejme nevyrába z ľudského mäsa. To je nahradené bravčovým mäsom. Chuť je ževraj veľmi podobná. Keď dorazili kresťania do ríše Aztékov a nahradili ľudské mäso bravčovým, Aztékovia sami priznali, že chute sú skutočne veľmi podobné.
