Výskyt globálnych epidémií sa stáva čoraz pravdepodobnejším. Verejné zdravotníctvo varuje, že v nasledujúcich 10 rokoch by sme mohli zažiť pandémiu smrteľného ochorenia, ktorá sa bude šíriť extrémne rýchlo. História nám už ukázala, ako ničivé dôsledky môže mať choroba na ľudstvo, ako napríklad nedávny covid. Napriek pokroku v medicíne a technológii stále nie sme v bezpečí. Tu je 10 dôvodov, prečo by mohla vypuknúť ďalšia pandémia.
1. Nárast populácie
V roku 1918 žilo na Zemi menej ako 2 miliardy ľudí, a napriek tomu španielska chrípka zabila približne 2,5 % svetovej populácie. Dnes má planéta viac ako 7,6 miliárd obyvateľov, čo znamená, že pandémia podobná tej z minulosti by mohla usmrtiť až 190 miliónov ľudí. Hustejšie osídlenie, väčšie mestá a zhoršené hygienické podmienky v preplnených oblastiach zvyšujú riziko rýchleho šírenia infekcií.
2. Rezistencia na antibiotiká
Baktérie sa neustále vyvíjajú a niektoré sa stávajú rezistentnými voči antibiotikám. Tento problém je stále závažnejší, pretože farmaceutické firmy sa nevenujú vývoju nových antibiotík kvôli vysokým nákladom a nízkemu zisku. Infekcie, ktoré sa kedysi dali ľahko vyliečiť, môžu v budúcnosti predstavovať vážne riziko pre verejné zdravie.
3. Konštantné mutácie chrípky
Vírusy, ako je chrípka, sa neustále menia a mutujú, čo komplikuje ich kontrolu. Aj keď sa každoročne vyrábajú vakcíny, nie vždy sú účinné proti novým kmeňom. Niektoré mutácie môžu byť veľmi agresívne, ako to bolo v prípade španielskej chrípky, ktorá spôsobila obrovskú pandémiu.
4. Zvýšené cestovanie
Vďaka moderným dopravným prostriedkom je možné cestovať po celom svete za menej než deň. Toto zrýchlené cestovanie však prispieva k rýchlemu šíreniu chorôb. Napríklad SARS v roku 2003 sa šíril medzi pasažiermi v lietadlách a hoteloch, čo viedlo k tisíckam infikovaných vo viac ako 30 krajinách.
5. Odlesňovanie
Približne 75 % nových infekčných chorôb pochádza zo zvierat. Odlesňovanie ničí ich prirodzené prostredie, čo zvyšuje kontakt medzi ľuďmi a divokými zvieratami, a tým aj riziko prenosu nových chorôb. Napríklad v Brazílii vyrúbanie lesov viedlo k nárastu prípadov malárie a zvýšilo riziko šírenia vírusu Zika.
6. Riziko výskumu
V roku 2014 vedci z USA vytvorili vírus podobný španielskej chrípke z roku 1918 pomocou techniky reverznej genetiky. Tento vírus bol zmutovaný tak, aby sa mohol šíriť vzduchom, čo ho robí nebezpečným. Zástancovia tvrdia, že takéto experimenty sú potrebné pre pochopenie rizík. Kritici však varujú, že tieto pokusy ohrozujú verejnosť a môžu spôsobiť pandémiu, ak by vírus unikol z laboratória.
7. Reakcia WHO na krízy
WHO zohráva kľúčovú úlohu v prípade vypuknutia epidémií, no jej reakcie bývajú často pomalé. Pri epidémii eboly v roku 2014 vyhlásila stav ohrozenia až po piatich mesiacoch, čo podľa odborníkov spôsobilo zbytočné obete. WHO prisľúbila zlepšenie reakčných časov, no jej schopnosť rýchlo konať ostáva kľúčová pri budúcich pandémiách.
8. Zmena klímy a šírenie chorôb
Otepľovanie planéty spôsobené zmenou klímy vedie k nárastu chorôb prenášaných hmyzom, ako sú malária či horúčka dengue. Komáre, kliešte a blchy prosperujú v teplejšom podnebí a ich výskyt sa rozširuje do nových oblastí. Zmena klímy tak zvyšuje riziko šírenia týchto nebezpečných chorôb.
9. Hrozba bioterorizmu
Bill Gates varuje, že bioterorizmus, teda úmyselné uvoľňovanie smrteľných vírusov, predstavuje rastúce nebezpečenstvo. Vývoj biologických zbraní je teraz prístupnejší vďaka pokrokom v genetickom inžinierstve, čo umožňuje teroristom vytvárať nové smrtiace choroby. ISIS údajne pracuje na biologických zbraniach, čo zvyšuje globálnu hrozbu.
10. Pandemický potenciál vtáčšj chrípky
Vírus vtáčej chrípky má vysoký potenciál spôsobiť pandémiu. Od roku 2013 zabil stovky ľudí, pričom sa šíri medzi vtákmi a príležitostne prenáša aj na ľudí. Štúdie ukazujú, že vírus sa môže šíriť vzduchom a prechádza mutáciami, ktoré ho robia čoraz nebezpečnejším. Momentálne neexistuje účinná vakcína proti najnovším kmeňom H7N9.
Riziko ďalšej pandémie je reálne a môže prísť kedykoľvek. Vzhľadom na nárast populácie, urbanizáciu, klimatické zmeny a nedostatočnú pripravenosť zdravotníctva je nevyhnutné, aby sme sa sústredili na prevenciu a zlepšenie našich schopností čeliť takýmto hrozbám.
