10 dávno mŕtvych jazykov, ktoré vyformovali dnešný moderný svet
Jazyky vznikajú a zanikajú spolu s kultúrami, ktoré ich používajú. Niektoré však zanechali taký silný odkaz, že ich vplyv pretrváva dodnes. Tu je desať jazykov, ktoré síce už v bežnej komunikácii neexistujú, no stále formujú spoločnosť.
1. Latinčina – jazyk vedy a cirkvi
Latinčina patrí medzi najznámejšie mŕtve jazyky. Aj keď sa dnes používa už len v liturgii Vatikánu, jej vplyv je nepopierateľný. Lekárske a právnické termíny, vedecká klasifikácia rastlín a živočíchov či latinské frázy ako „carpe diem“ sú bežnou súčasťou našich životov. Okrem toho je základom románskych jazykov, ako sú francúzština, španielčina či taliančina.
2. Sanskrit – jazyk náboženstiev
Sanskrit je jedným z najstarších jazykov sveta. Zanikol v bežnej komunikácii už okolo roku 600 pred n. l., no stále hrá dôležitú úlohu v hinduizme, budhizme a džinizme. Náboženské a filozofické texty v sanskrite sú dodnes študované a používané v Indii, kde je tento jazyk stále jedným z úradných jazykov.
3. Biblická hebrejčina – predchodca moderného hebrejského jazyka
Biblická hebrejčina bola používaná v starovekom Izraeli a je jazykom Starého zákona. Po zničení jeruzalemského chrámu začala upadať a po druhej svetovej vojne prakticky zanikla. Z jej základov však vznikla moderná hebrejčina, ktorou dnes hovoria milióny ľudí.
4. Stará angličtina – základ dnešnej angličtiny
Stará angličtina sa používala v Anglicku do 12. storočia a je predchodcom modernej angličtiny. Mala zložitejšiu gramatiku, vrátane troch rodov podstatných mien. Postupne ju nahradila stredná angličtina, z ktorej sa vyvinula súčasná podoba jazyka.
5. Koptčina – posledný jazyk starovekého Egypta
Koptčina bola používaná v kresťanských komunitách Egypta a bola poslednou fázou staroegyptského jazyka. Postupne ju nahradila arabčina, no dodnes prežíva v liturgických textoch Koptskej pravoslávnej cirkvi.
6. Stará horná nemčina – korene dnešnej nemčiny
Stará horná nemčina sa používala medzi 6. a 11. storočím v oblastiach dnešného Nemecka, Rakúska a Švajčiarska. Mala viacero dialektov a výrazne ovplyvnila vývoj nemeckého jazyka. Jej vplyv vidno aj v súčasnej nemčine, najmä v niektorých slovách a gramatických pravidlách.
7. Starogréčtina – jazyk filozofov
Starogréčtina bola jazyk vedcov, filozofov a umelcov antického sveta. Diela Platóna, Aristotela či Homéra boli písané starogréčtinou. Mnoho gréckych slov sa používa v medicíne, matematike a filozofii dodnes.
8. Aramejčina – Jazyk Ježiša, ktorý prežil
Aramejčina bola v Kristových časoch hlavným jazykom Blízkeho východu a nahradila aj starší akkadský jazyk. Hoci pôvodná krajina Aram zanikla, jazyk sa ďalej šíril a dokonca ho prevzali aj Asýrčania. Po Ježišovej dobe postupne ustupoval novým jazykom a takmer vymizol, no vďaka lingvistom a jeho historickému významu sa ho podarilo uchovať.
9. Stará nórčina – Jazyk Vikingov v dnešných slovách
Stará nórčina sa šírila s Vikingami po severnej Európe a ovplyvnila mnoho jazykov, vrátane dnešnej dánčiny, nórčiny či švédčiny. Hoci postupne zanikla ako samostatný jazyk, jej dedičstvo žije dodnes. Vikingovia odišli, no ich jazyk zanechal trvalú stopu.
10. Akkadčina – jazyk prvých impérií
Akkadčina bola jedným z najstarších písaných jazykov, ktorým sa hovorilo v Mezopotámii. Postupne ju nahradili iné jazyky, no jej písomné pamiatky, ako klinopisné tabule, pomohli archeológom pochopiť dejiny starovekých civilizácií.
Aj keď tieto jazyky už nie sú živé, ich dedičstvo pretrváva. Ovplyvnili moderné jazyky, vedu, náboženstvo aj kultúru. Vďaka ich pozostatkom máme možnosť lepšie pochopiť minulosť a jej vplyv na dnešný svet.
