10 cenných artefaktov, ktoré ukradla Veľká Británia a nehodlá ich vrátiť

5476

Britské impérium bolo kedysi najväčšou ríšou na svete, pokrývajúcou štvrtinu planéty a milióny ľudí. Počas svojho rozkvetu zabavilo množstvo cenných artefaktov z rôznych častí sveta. Tieto predmety, vystavené dnes v britských múzeách či súkromných zbierkach, vyvolávajú otázky o spravodlivosti a dôležitosti ich návratu.

Zdroj Tomasz Zielonka

1. Gweagalov štít

Tradičný štít z Austrálie bol vzatý pri stretnutí domorodých bojovníkov s posádkou Jamesa Cooka v roku 1770. Pôvodne slúžil na ochranu v boji a obradoch a dnes je vystavený v Britskom múzeu, čo je zdrojom sporu medzi britskými a domorodými organizáciami v Austrálii.

2. Beninské bronzy

Benin, ktorý bol v roku 1897 napadnutý britskými silami, patril medzi najvyspelejšie regióny západnej Afriky. Odhaduje sa, že približne 4 000 bronzových umeleckých diel – Beninských bronzov – bolo po tomto vpáde z mesta Benin odvezených do Británie a súkromných zbierok. Sú symbolom umenia a histórie, ktoré zostáva v rukách britských inštitúcií napriek žiadostiam o ich návrat.

3. Socha Moai z Veľkonočného ostrova

Monumentálna socha Hoa Hakananai’a z Veľkonočného ostrova, ktorá predstavuje predkov kultúry Rapa Nui, bola v roku 1868 odvezená britským námorníctvom. Miestni obyvatelia neustále žiadajú jej navrátenie, avšak zostáva súčasťou zbierky Britského múzea, čo vyvoláva otázky o hodnote kultúrneho dedičstva.

Zdroj evangelinarangel

4. Semená kaučukovníka

V 19. storočí si Briti uvedomili hodnotu kaučukového priemyslu a tajne prepašovali 70 000 semien kaučukovníka z Brazílie. Vďaka tomu sa Británia stala lídrom vo výrobe kaučuku, čo výrazne zasiahlo brazílsky trh. Hoci nejde o fyzický artefakt, ide o príklad vyťažovania prírodných zdrojov, ktoré zmenilo ekonomické pomery.

Zdroj dhruvaraj

5. Parthenónske mramory

Parthenónske mramory, nazývané aj Elginove mramory, sú sochárske skvosty z gréckych Atén, ktoré Británia získala v roku 1801. Grécko opakovane žiada ich vrátenie, no Britské múzeum tvrdí, že sú lepšie zachované práve v Londýne, čo je často kritizovaný argument.

6. Tipuov tiger

Mechanická socha tigra útočiaceho na európskeho vojaka patrila sultánovi Tipuovi z južnej Indie. Po Tipuovej smrti v boji proti Britom v roku 1799 bol tento unikátny artefakt odvezený a dnes je vystavený v londýnskom Victoria and Albert Museum. Symbolizuje miestny odpor proti koloniálnej expanzii.

Zdroj www78

7. Maorské hlavy

Maorské potetované hlavy – toi moko – sú mumifikované hlavy významných vodcov a rodinných príslušníkov, ktoré boli z Nového Zélandu vyvezené do Európy. Napriek úsiliu o ich návrat mnohé z týchto pozostatkov zostávajú v súkromných zbierkach. Tieto hlavy sú symbolom domorodého duchovna, ktoré bolo narušené západným dopytom.

8. Rosettský kameň

Rosettský kameň, objavený vojakmi Napoleona Bonaparteho v roku 1799, zohral kľúčovú úlohu pri rozlúštení egyptských hieroglyfov. Briti ho po víťazstve nad Napoleonom získali a dnes je jedným z najvýznamnejších exponátov Britského múzea. Egypt dlhodobo bojuje za jeho návrat, pretože predstavuje dedičstvo starovekej egyptskej civilizácie.

Zdroj afaloon

9. Etiópske Taboty

Posvätné plakety z dreva alebo kameňa symbolizujú archu zmluvy a sú pre etiópsku pravoslávnu cirkev veľmi cenné. Tieto objekty smú vidieť len kňazi a každý z 44 tabotov symbolizuje jednu z miestnych cirkví alebo regiónov. Britské múzeum má v zbierke 11 týchto tabotov, ktoré boli odcudzené počas britskej výpravy v roku 1868. Napriek opakovaným snahám Etiópie o ich návrat zostávajú tieto kultúrne symboly v Británii.

10. Veľká Hviezda Afriky

Diamant Cullinan, objavený v roku 1905 v Južnej Afrike, je najväčší číry diamant na svete, s pôvodnou hmotnosťou 3 106 karátov. Najväčší fragment, nazývaný Veľká hviezda Afriky (530 karátov), zdobí Sovereign’s Scepter v korunovačných klenotoch britskej kráľovskej rodiny. Juhoafrické žiadosti o jeho návrat Británia opakovane odmietla s odkazom na právne a historické argumenty.

Tieto artefakty odhalené britským impériom stále evokujú snahy o navrátenie kultúrneho dedičstva do rúk pôvodných národov. Každý z nich má jedinečnú hodnotu a hĺbku, ktorá presahuje materiálnu cenu a viaže sa na históriu, identitu a dedičstvo národov po celom svete. Diskusia o ich navrátení zostáva otvorená a reflektuje snahu o rešpektovanie a obnovu kultúrnych hodnôt, ktoré vzali koloniálne impériá.

Zdroj

 

Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

0 Komentáre
Najhodnotnejšie
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre