Medúzy sú rôsolovité morské tvory, ktoré nie sú tak celkom prebádané. Nachádzajú sa v každom oceáne a väčšinou aj v mori. Radia sa medzi morské živočíchy, napriek tomu niektoré medúzy žijú v sladkej vode. Morské medúzy sa nazývajú Scyphozoans a sladkovodné Hydrozoans.
Medúzy brázdia moria a oceány zhruba 600-700 miliónov rokov, čo z nich robí najstaršie multi orgánové zvieratá na svete.
Niektoré medúzy žiaria v tme. Môžu za to ich bioluminiscenčné orgány, ktoré vyžarujú svetlo. Toto svetlo im pomáha napríklad priatiahnuť korisť alebo odradiť dravca.
Medúzy môžu naklonovať sami seba. Ak je medúza rozrezaná na dve časti, môžu sa jej jednotlivé kusy regenerovať a vytvoriť tak dva nové organizmy. Tento princíp funguje rovnako aj pri zranení medúzy.
Niektoré medúzy sú nesmrteľné. Existujú dve fázy jej života. Stacionárne a mobilné štádium. Medúzy začínajú svoj život ako výrastky, polypy a rozvíjajú sa do medúz. Vďaka medúze Turritopsis nutricula získali medúzy status „nesmrteľných“, a to najmä kvôli ich schopnosti cestovať späť do štádia polypu, keď sú v strese.
Medúzy nás môžu naučiť veľa o efektívnom podvodnom pohone. Ich tvar zvona poskytuje vedcom nové možnosti chápania pohybu. Flexibilita ich dáždnikových tiel im umožňuje pulzovať hore a dole, bez vynaloženia veľkej energie. Vedci vytvorili bionimetické roboty s flexibilným tvarom zvonov, ktoré môžu jedného dňa docieliť vývin lepších podmorských vozidiel.
Nie všetky medúzy majú chápadlá. Medúza s názvom Scyphomedusa deepstaria nemá žiadne chápadlá, a predsa vie svoju korisť dostať do pasce a uloviť ju.
Existuje obria medúza zvaná „ružový lakomec“. Vedecký názov pre túto medúzu je Drymonema larsoni. Je známa pre svoje agresívne žihadlo a výraznú farbu.
Medúzy nemajú mozog. Namiesto neho, majú nervové siete, ktoré snímajú zmeny v životnom prostredí a koordinujú jej pohyby.
Pohybmi medúz boli inšpirované nové spôsoby lietania. Nie je asi nijak prekvapujúce, že pohyby medúz slúžili ako inšpirácia pre podvodných robotov. Avšak, v New Yorskej univerzite zostrojili lietajúci stroj, ktorý bol pohybmi meúz inšpirovaný tiež.
Prášok z medúz bol používaný pri tvorbe slaného karamelu. Skupina študentov v Japonsku prišla na recept, v ktorom sú medúzy použité ako výrobná zložka slaného karamelu. Nejde teda o vegánsky recept, ale bol to jeden zo spôsobov, ako sa vysporiadať s invazívnym premnožením medúz v danej oblasti.
Niektoré medúzy svojím zjavom pripomínajú do vody pohodené igelitové tašky. Ide o medúzy zvané Deepstaria enigmatica, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v arktických moriach.
Vzhľadom na to, že medúzy v skutočnosti nie sú ryby, napriek tomu, že ich anglický názov znie „jellyfish“, vedci ich často nazývajú morské želé.
Medúzy nemajú respiračný systém, pretože ich pokožka je dostatočne tenká na to, aby sa jej telo okysličovalo difúziou, čiže prenikaním a rozptyľovaním kyslíkových čiastočiek cez celé jej telo.
Sú zložené z viac ako 90% vody. Väčšina z ich telovej hmoty je rôsolovitého materiálu s názvom „mesoglea“, ktorý je zložený z dvoch vrstiev buniek, ktoré tvoria horný dáždnikový povrch. Spodná vrstva je známa ako zvon.
Štvorhranka smrteľná je najnebezpečnejšií živočích v živočíšnej ríši. Od roku 1954 sa zaznamenalo 5568 úmrtí týmto živočíchom. Každé jej chápadlo má asi 500 tisíc harpúnových ihiel, ktorými vstrekne do svojej obete dávku jedu.
nezajuivame